Vlani totiž sudcovia vyhoveli vyše 90 percentám žiadostí o rozvod, kým v roku 2000 to bolo len v 77 percentách podaných žiadostí. „Počet návrhov na rozvod sa v roku 2006 oproti predošlému znížil o jednu tretinu,“ potvrdil hovorca ministerstva spravodlivosti Michal Jurči. Súdy však vyhoveli oveľa väčšiemu počtu návrhov o rozvod, vybavili totiž aj množstvo žiadostí z predošlých rokov.
Nárast rozvodovosti je dlhodobý, v rokoch 2005 a 2006 sa len zrýchlil. Slovensko však napriek tomu stále patrí ku krajinám EÚ, kde je počet rozpadnutých manželstiev pod priemerom európskej dvadsaťpäťky. Najviac rozvodov je v Belgicku. „Tradičný model rodiny – otec, mama, deti a jedno manželstvo, sa dostáva do úzadia. Čím bude spoločnosť vyspelejšia, tým viac sa zmenia formy rodiny,“ tvrdí profesor Jozef Mládek z Katedry humánnej geografie a demografie Univerzity Komenského v Bratislave.
Z manželstva utekajú najviac muži vo veku 35 až 39 rokov, u žien je najvyššia rozvodovosť vo veku 30 až 34 rokov. Rozchodov tesne po sobáši ubúda a, naopak, pribúda rozchádzajúcich sa dlhoročných manželstiev. Kým pred dvadsiatimi – tridsiatimi rokmi manželstvá krachovali v priemere po 10 až 11 rokoch, v súčasnosti je to až po 15 rokoch. Vplyv na to má najmä prítomnosť detí v rodinách, ich počet, a najmä vek. Manželstvá s malými deťmi sa rozvádzajú menej ako tie so staršími deťmi alebo bez nich.
Pokles podielu rozvodov s maloletými deťmi súvisí so znižovaním plodnosti a odkladaním pôrodov. V roku 2006 sa rast pôrodnosti opäť spomalil, hoci odborníci očakávali opak. Dôvodom, prečo sa nenarodilo viac detí ako vlani, bol podľa odborníkov zrejme pokles počtu prvých sobášov.
Pokračuje aj zvyšovanie priemerného veku matky pri narodení dieťaťa. Prvé dieťa sa dnes rodí v priemere 26-ročným ženám. Kým v roku 1990 sa 35-ročné a staršie ženy podieľali na plodnosti len štyrmi percentami, vlani to bolo už desať percent. V súčasnosti sa tretina detí narodí matkám starším ako 29 rokov. Podľa najnovších predpovedí demografov do roku 2025 by mal priemerný vek ženy pri pôrode vzrásť na 29,2 roka.
„Je dobré, že sa vek žien pri narodení prvého dieťaťa zvyšuje. Dlhodobo bol u nás jeden z najnižších v Európe. Je predpoklad, že dvadsaťdeväť-, tridsaťročná žena sa môže o dieťa postarať lepšie ako osemnásťročné žieňa,“ myslí si profesor Mládek. Odkladanie narodenia prvého dieťaťa bude mať za následok odkladanie aj ďalších pôrodov. S posunom materstva do vyššieho veku však stúpne riziko neplánovanej bezdetnosti. Partnerom sa vo vyššom veku už nemusí podariť splodiť toľko detí, koľko pôvodne chceli.
Európskemu priemeru sa Slovensko priblížilo aj čo sa týka počtu detí narodených mimo manželstva. V rokoch 2005 a 2006 presiahol podiel detí narodených mimo manželstva po prvý raz v histórii hranicu 25 percent. Na porovnanie, v priebehu 70. a 80. rokov minulého storočia nepresahoval päť až sedem percent. Vlani sa počet detí narodených mimo manželstva vyšplhal až na 27,5 percenta.
„Je to dosť vysoké číslo oproti minulosti, z celoeurópskeho hľadiska to však nie je veľa. Sú krajiny, kde sa mimo manželstva rodí viac ako polovica všetkých detí. Neznamená to, že tieto deti budú zákonite vychovávané mimo manželstva. Vo veľkom počte prípadov sa rodina založí neskôr,“ hovorí profesor Mládek.