Zablahoželať k 70-tke mu prišlo 49 jeho rodinných príslušníkov, neprišiel žiadny z jeho bývalých politických kolegov. K 20. výročiu rozpadu republiky Mečiar novinárom povedal, že aj po 20 rokoch od jeho rokovaní s Václavom Klausom to hodnotí ako správny krok. Práve Klaus, a nie Václav Havel, bol podľa neho jediným reálnym politikom na českej politickej scéne. „Prečo o tom stále ešte pochybujete, či to bolo dobré, keď je to dobré? 20 rokov to prináša dobro. Prečo Slováci stále o sebe pochybujú, to sa tak naspäť ponáhľajú stratiť samostatnosť?,“ opýtal sa Mečiar.
Bývalý slovenský predseda vlády sa dnes nakrátko vrátil aj k posledným parlamentným voľbám, v ktorých sa jeho Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) historicky prepadla, pretože nezískala ani jedno percento voličov. Podľa neho strana zažila nie volebnú porážku, ale volebnú urážku. „Národ, ktorý chce mať osobnosti, si ich musí vážiť. Ak si ich neváži, to nie je prehra tých osobností, to je prehra toho národa, lebo stráca vzájomnú symbiózu a vyplýva z toho poučenie: Vykašli sa na Slovákov, lebo oni sa pri prvej príležitosti vykašlú na teba,“ povedal Mečiar.
Ficovými možnosťami sú kandidatúra alebo problémy, tvrdí expremiér
Robert Fico má podľa Mečiara len dve alternatívy. „Buď prejde na funkciu prezidenta Slovenskej republiky alebo s obrovskými problémami bude končiť tretí rok vlády. Tretí rok, nehovorím všetky štyri,“ povedal Mečiar. Ako ďalej podotkol, verejnosť čaká na nové politické osobnosti, subjekty aj iný spôsob myslenia. Súčasná vláda podľa neho nenapĺňa svoje vyhlásenie, chýba jej diskusia a reálne riešenie problémov. „Nie sú ochotní ani stretnúť sa a porozprávať, sú ako keby opití mocou. Ale po každej opici príde vytriezvenie,“ povedal na margo súčasných politikov Mečiar.
Vladimír Mečiar už tretíkrát na post prezidenta nechce kandidovať. Jubilujúci politik nemá na to chuť a nevidí ani vôľu zo strany verejnosti. „Prečo mám robiť tretí experiment a robiť službu ľuďom, keď tí ľudia to nechcú a nevážia si to,“ hovorí bývalý predseda vlády. Ako ďalej dodal, počas svojej politickej kariéry zažil deväť pokusov o atentát aj niekoľko trestných stíhaní.
Negatívny postoj voči jeho osobe sa podľa neho ani počas súčasnej vlády Smer-u nezmenil. „Ani teraz to nie je iné, keď je Fico pri moci, odovzdali ma ÚBOK-u Trnava, aby ma preskúmavali a prešetrovali podľa zákona o preukázaní pôvodu majetku. Už je mi to jedno, či je Dzurinda, či je to Fico, furt je to voči mne rovnaký postoj zneužitia štátnej moci,“ tvrdí politik. V prezidentských voľbách v roku 2014 už terajší prezident Ivan Gašparovič nebude môcť kandidovať, pretože momentálne slúži svoje druhé prezidentské obdobie po sebe. Kandidovať do tretice po sebe v takomto prípade Ústava SR neumožňuje. O prezidentskú kandidatúru pred nadchádzajúcimi voľbami hlavy štátu zatiaľ verejne potvrdil záujem len Ján Čarnogurský. Ako o ďalších kandidátoch sa v politických kruhoch hovorí o úradujúcom premiérovi Robertovi Ficovi a bývalej premiérke Ivete Radičovej. Na konci júna urobila agentúra MVK exkluzívny prieskum verejnej mienky pre Hospodárske noviny. Vyplynulo z neho, že ak by v prezidentských voľbách v roku 2014 kandidovala Iveta Radičová, stala by sa hlavou štátu. Volilo by ju 33,3 percenta ľudí, druhý by bol Robert Fico s 30,1 percentami hlasov, tretí Ján Čarnogurský so ziskom 14,9 percenta hlasov.
Vladimír Mečiar je bývalý trojnásobný predseda vlády. V 90. rokoch 20-teho storočia po sporoch vo Verejnosti proti násiliu založil platformu Za demokratické Slovensko (VPN-ZDS), do ktorej prešla značná časť členov VPN. Tá sa pretransformovala na politickú stranu Hnutie za demokratické Slovensko. Vladimír Mečiar bol 22. júna 1991 zvolený za jej predsedu. Stranu vedie dodnes. Aj keď po marcových parlamentných voľbách ohlásil, že z funkcie odíde, dodnes tak neurobil. Od volieb však s médiami nekomunikoval. Spolu so súčasným českým prezidentom Václavom Klausom je považovaný za strojcu rozdelenia spoločného štátu Čechov a Slovákov, ktoré sa začalo pred dvadsiatimi rokmi a vyvrcholilo vznikom dvoch samostatných štátov – Slovenskej republiky a Českej republiky 1. januára 1993.