Medzi našimi vedcami sú aj svetové špičky

Vedou a výskumom sa dnes na Slovensku zaoberá asi 15-tisíc ľudí. Určiť, koľkí z nich dosahujú iba podpriemerné výsledky alebo, naopak, držia krok so svetom, je však ťažké. Chýba totiž celkové hodnotenie a porovnanie so zahraničím.

07.11.2011 15:00
vedec, veda, výskum Foto:
debata

Podľa odborníkov je však taká analýza nutná, aby sa veľmi nízke dotácie, ktoré štát dáva na vedu, rozdeľovali najmä špičkovým vedeckým pracovníkom. Niektoré inštitúcie preto už prichádzajú s projektmi, ktoré majú zhodnotiť ich vedcov a vybrať tých najlepších.

„Na Slovensku máme špičkové vedecké tímy, ktoré nielenže znesú porovnanie so svetovou špičkou, ale ňou aj sú,“ tvrdí Ferdinand Devínsky z Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry. Asi 10-tisíc vedcov podľa neho pôsobí na vysokých školách, dva- až tritisíc v rezortných a iných inštitúciách, 2 400 pracuje v Slovenskej akadémii vied. Práve tá si u ARRA objednala analýzu, ktorá mala zhodnotiť pracovníkov SAV a porovnať ich výsledky so svetom. ARRA na to využila medzinárodné kritériá, napríklad počet zverejnených publikácií a citácií v renomovaných odborných časopisoch. Z hodnotenia však vynechali vedcov humanitných odborov.

Z vyše 1 800 pracovníkov SAV, ktorých sledovali, patrí podľa Devínskeho do svetovej špičky 22 vedeckých tímov, teda asi 160 pracovníkov, ďalších 17 tímov so 150 ľuďmi dokonca vyhodnotili ako nadpriemerné. Devínsky je presvedčený, že táto analýza pomôže pri objektívnom prideľovaní finančných prostriedkov na podporu vedy. „Nebude už možné podporovať takých vedeckých pracovníkov, ktorí nepodali žiadny výkon,“ pripomína Devínsky.

Peniaze na výskum títo vedci čerpali predovšetkým zo zahraničia, vďaka tomu, že sa zapájali do medzinárodných projektov. Príkladom je tím onkovirológa SAV Čestmíra Altanera, ktorý dosiahol nadpriemerné výsledky aj pri porovnaní so svetom. Altaner pôsobí v Ústave experimentálnej onkológie, absolvoval stáže v USA. Spolupracoval i s americkým vedcom Howardom M. Teminom, ktorý v roku 1975 dostal Nobelovu cenu za medicínu. Teraz sa venuje génovej terapii, so svojím tímom vypracoval systém, ako pri liečbe nádorových ochorení využiť kmeňové bunky. V SAV „vychoval“ už deväť doktorandov, z ktorých dvaja pracujú vo Viedni, ďalší v USA či vo Švédsku.

„Veda je medzinárodná, nie lokálna. A keď niekto, koho som vychoval, pracuje v cudzine, som na to hrdý,“ povedal Pravde 77-ročný Altaner. Jeho tímu pomohli zase peniaze zo zahraničia. „Laboratórium v našom ústave je veľmi dobre vybavené špičkovými prístrojmi, na ktoré prispeli Američania,“ hovorí.

Odborníci upozorňujú, že nie je správne, aby sa to málo peňazí, čo Slovensko dáva na vedu, rozdeľovalo všetkým. Podporovať podľa nich treba to, čo je u nás najlepšie, na čom môžeme stavať. Práve preto by malo byť jasné, ktoré vedecké tímy sú naozaj špičkové. „Na Slovensku chýba hĺbkový audit vedy, ktorý by urobila nezávislá inštitúcia, podobne ako to spravili v Českej republike,“ uviedol predseda SAV Jaromír Pastorek.

Väčšina vysokých škôl podobnú analýzu ako SAV nemá. Zhodnotenie odbornej úrovne všetkých svojich pracovníkov – jednotlivcov aj kolektívov – však pripravuje Univerzita Komenského. Plánuje na to využiť nezávislú agentúru, na projekt jej prispelo aj ministerstvo školstva. Hotový by mal byť do konca tohto akademického roka. „Chceme preukázať, že aj my máme špičkových ľudí a vynikajúce tímy. Malo by to však slúžiť aj na sebareflexiu tých, čo možno nie sú špičkoví, aby sa zlepšili. A sú tu možno aj takí ľudia, na ktorých zabúdame. Tých treba vytiahnuť z anonymity,“ vysvetlil rektor UK Karol Mičieta.

Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici nijakú metodiku nemá, ale uvažuje o novej koncepcii vedy. „Mapujeme ľudí a tímy, ktoré sa na univerzite najviac podieľajú na projektovej a publikačnej činnosti. Vieme, ktorí sú lepší a ktorí sa len "vezú“. Špičkových odborníkov máme napríklad v matematike a vo fyzike," povedala prorektorka pre vedu a výskum Alexandra Bitušíková.

Na Technickej univerzite v Košiciach vyhodnocujú svojich pracovníkov v oblasti vedy a výskumu každý rok. Majú tu už sedem centier excelentného výskumu, podieľajú sa na viacerých medzinárodných projektoch. „Dobré výsledky dosahujeme najmä v oblasti rečových technológií, znalostných systémov či v aplikovanej matematike,“ priblížil prorektor pre vedu a výskum Stanislav Kmeť.

debata chyba