Ak sa otec dieťaťa obráti na náš súd so žalobou, pravdepodobne uspeje a jeho bývalá partnerka sa bude musieť s dieťaťom vrátiť do krajiny, v ktorej spolu žili. Súd totiž prípad vyhodnotí ako medzinárodný únos a na základe Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov, ktorý má prednosť pred našimi zákonmi, rozhodne dieťa vrátiť do „krajiny jeho obvyklého pobytu“. Teda do tej, z ktorej bolo premiestnené. Takéto prípady nie sú ojedinelé.
V podobnej situácii sa ocitla aj Zuzana Hartlová z Martina. Okresný súd v januári rozhodol, že jej dvadsaťmesačná dcérka Susana sa má vrátiť do Španielska. Otcom je totiž Španiel. Zuzana Hartlová sa s ním zoznámila cez internet a po krátkej známosti otehotnela. Zosobášení neboli, dieťa sa podľa jej slov narodilo v Martine, má slovenské občianstvo a rodičia s ním striedavo žili v oboch štátoch. Celkovo však žila malá Susana asi o tri mesiace dlhšie v Španielsku.
Na Slovensko sa Zuzana Hartlová s dcérou vrátila vlani v júli. Jej bývalý partner sa však obrátil na súdy a uspel. Podľa Zuzany Hartlovej o únos nešlo, pretože jej partner bol o odchode informovaný a komunikovala s ním. Skutočnosť, že nejde o únos, chcela súdu dokázať aj e-mailami a pomocou svedkov, tvrdí však, že sudkyňu nezaujímali.
„Haagský Dohovor stavia medzi svoje ciele obnovenie status quo prostredníctvom okamžitého návratu dieťaťa, sleduje snahu obnoviť situáciu zmenenú jednostranne a násilne únoscom,“ uvádza sa v zdôvodnení rozsudku. Upozorňuje, že Dohovor nerieši rozhodovanie o tom, kto má opatrovnícke práva k dieťaťu, pretože o tomto spore majú rozhodnúť príslušné orgány štátu, kde malo dieťa svoj obvyklý pobyt. „Nariadenie návratu neznamená ani odtrhnutie dieťaťa od matky, keďže matka má právo vrátiť sa s maloletou do Španielska, kde v prípade, že s otcom maloletej neobnovia spolužitie, môže situáciu riešiť právnymi prostriedkami,“ konštatuje súd.
Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí, ktoré je celoslovenským štátnym orgánom spadajúcim pod ministerstvo práce, v tomto prípade uviedlo, že nie je oprávnené hodnotiť, či súd rozhodol správne, alebo nie. Žiadosť o navrátenie malej Susany do Španielska im zaslal partnerský španielsky ústredný orgán už vlani v auguste. Zuzane Hartlovej navrhli zmierlivé riešenie situácie, ona však tvrdí, že o únos podľa nej nejde a Španielsko nie je krajinou obvyklého pobytu dcéry. Advokátka Hartlovej sa zatiaľ k prípadu odmietla vyjadriť, odvoláva sa na viazanosť mlčanlivosťou.
Zuzana Hartlová sa ešte spolieha na mimoriadny opravný prostriedok na Najvyššom súde, prípadne na medzinárodne inštitúcie. Je presvedčená, že je v práve, ak sa jej však nepodarí docieliť nápravu, odíde aj s dcérkou do Španielska.
Argument, prečo by matka nemohla žiť so svojou dcérou v krajine, ktorej sú obe občiankami, keď už s bývalým partnerom žiť nechce, právnici vyvracajú tým, že emócie musia nabok a súdy sa veľmi prísne držia medzinárodných noriem. Prípady sú pozorne sledované aj predstaviteľmi krajín, ktorých občanov sa rozhodovanie týka. Napríklad naposledy sa pojednávania s talianskym štátnym príslušníkom zúčastnil aj taliansky veľvyslanec. V roku 2009 bolo podaných desať takýchto žalôb, pričom trikrát bolo krajinou obvyklého pobytu Taliansko, dvakrát Nemecko, dvakrát Veľká Británia, dvakrát Česká republika a raz Maďarsko.
V snahe napomôcť dohodu medzi súdiacimi sa stranami poskytuje Európsky parlament mediátorov pre medzinárodné únosy. Podľa europoslankyne Edity Bauer (SMK) musí ísť o prípady, keď sú rodičia ochotní dohodnúť sa. „Mám dojem, že spomínaný prípad nepatrí do tejto kategórie,“ komentovala kauzu Zuzany Hartlovej. „Mali sme tu podobný prípad, ale dohoda nebola možná,“ povedala Bauer.
Opačný prípad rieši Katarína Azab, ktorej partner uniesol do Egypta syna. Ani po dvoch rokoch sa s dieťaťom nestretla a úrady s tým nedokážu pohnúť. Malo by sa to totiž riešiť v rámci medzištátnej zmluvy, ktorá však medzi Slovenskom a Egyptom neexistuje.