O novom záchrannom programe pre Grécko v súčasnosti rokujú experti eurozóny a rozhodne o ňom summit lídrov členských štátov menovej únie, ktorý sa začína popoludní.
Odmietnutie bankovej dane a pripustenie spätného odkúpenia dlhopisov je súčasťou dohody, ku ktorej dospeli v noci na štvrtok francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a nemecká kancelárka Angela Merkelová po niekoľkohodinovom rokovaní. Žiadne podrobnosti o vzájomnom kompromise síce nezverejnili, ale počas rokovaní expertov eurozóny sa prvé informácie začínajú objavovať.
Čítajte viac o téme DLHOVÁ KRIZA
„Mali by ste predpokladať, že nebude banková daň,“ povedal agentúre Reuters zdroj, ktorý tiež dodal, že s touto pozíciou súhlasil aj šéf Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet. Práve ten sa tiež zúčastnil aj stretnutia Merkelovej a Sarkozyho, teda dvoch kľúčových hráčov v eurozóne, ktorých dohody väčšinou načrtnú podobu neskorších dohôd s ostatnými partnermi.
Trichet dlhodobo na členské štáty eurozóny tlačí, aby odmietli úvahy o zapojení súkromného sektora do nového záchranného programu pre Grécko. Európska centrálna banka má totiž obavy, že ratingové agentúry by taký krok vyhodnotili ako bankrot krajiny a tým by prakticky znemožnili financovanie tamojšieho finančného sektora. Dlhovej kríze by už potom nič nebránilo, aby sa šírila aj do ďalších krajín eurozóny.
Umožnenie spätného odkúpenia dlhopisov by však ratingové agentúry s najväčšou pravdepodobnosťou ako bankrot či riadený bankrot (default či selective default) nehodnotili. Odkúpenie by navyše umožnilo zníženie gréckeho dlhu, ktorý má budúci rok dosiahnuť až 170 percent HDP, na prijateľnejšiu úroveň.
Je tiež pravdepodobné, že spolu so spätným odkúpením dlhopisov eurozóna umožní zníženie úrokových sadzieb u záchranných „balíčkov“, ktoré získali Gréci, Portugalci či Íri. Vzniknúť by mohla aj tzv. úverová linka, ktorá funguje aj pri Medzinárodnom menovom fonde. Pôžičky by tak mohli získať aj krajiny, ktorým priamo nehrozí bankrot, ale potrebujú stabilizovať domácu ekonomickú situáciu. Zisk takého úveru by pritom nebol podmienený drastickými úspornými krokmi.
K zníženiu gréckeho dlhu mala pôvodne prispieť aj nová banková daň, ktorá by do piatich rokov mala vyniesť asi 50 miliárd eur. Nie je zrejmé, prečo sa ju lídri členských štátov eurozóny rozhodli nevyužiť, ale mohol ju k tomu viesť aj odpor Nemecka či niektorých ďalších krajín.
Francúzsky šéf diplomacie sa obáva pohromy
Francúzsky minister zahraničných vecí Alain Juppé varuje pred „pohromou“, ktorá hrozí eurozóne, ak by sa lídri členských krajín na štvrtkovom summite v Bruseli nedohodli na ďalšom postupe pri riešení dlhovej krízy.
Ako vyhlásil na spoločnej tlačovej konferencii so španielskou rezortnou partnerkou Trinidad Jiménezovou, s ktorou sa v stredu stretol v Madride, účastníci „musia rozhodne nájsť riešenie, aby ukončili medzinárodné špekulácie a stabilizovali eurozónu“. „Ak by sa táto eurozóna zrútila, bola by to pohroma,“ povedal Juppé.