Hoci sa v spojenectve kresťanských demokratov a slobodných našlo pätnásť rebelantov, Merkelová z hlasovania vyšla silnejšia.
„Toto je jasné vyjadrenie podpory Angele Merkelovej. Dnes je fantastický deň,“ pochvaľoval si výsledky hlasovania Peter Altmeier z kancelárkinej strany, ktorý viedol vyjednávanie s rebelantmi. „Ukázalo sa, že sme schopní činov a že ďalej pokračujeme posilnení,“ povedal.
Za rozšírenie eurovalu napokon hlasovalo 523 poslancov Spolkového snemu, traja sa zdržali a len 85 hlasovalo proti.
V eurovale bude viac
Znamená to, že ak dnes pridá svoj súhlasný hlas aj horná komora nemeckého parlamentu a neskôr budú rovnako hlasovať aj Rakúšania, Holanďania, Malťania a Slováci, objem fondu na záchranu eurozóny sa zvýši z 250 miliárd eur na 440 miliárd. To by malo posilniť dôveru investorov a získať krajinám eurozóny čas na ďalšie záchranné akcie. Z Európskeho fondu finančnej stability sa vypláca pomoc ohrozeným štátom, napríklad Grécku.
Vzbura v strane
O výsledkoch hlasovania v Bundestagu nepanovali pochybnosti, keďže podporu už vopred oznámili aj sociálni demokrati, ktorí sú najväčšou opozičnou stranou.
S napätím sa však čakalo na to, či Merkelovú podporia vlastní poslanci.
Nemecko je už teraz najväčším prispievateľom do eurovalu a po štvrtkovom hlasovaní by sa mal jeho príspevok takmer zdvojnásobiť. To sa nepozdáva mnohým nemeckým daňovým poplatníkom. Vo verejnosti silnie odpor k pomoci štátom, ktoré sa do problémov dostali neuváženým míňaním a nezodpovedným zadlžovaním sa.
Merkelovej koalícia CDU/CSU a FDP navyše v posledných krajinských voľbách utrpela porážky, pričom podpora slobodných klesla na hodnoty, ktoré im zďaleka nezaručujú vstup do ďalšieho parlamentu. V tejto situácii mnohí koaliční poslanci otvorene vystupovali proti Merkelovej politike.
Budúca neistota
Hoci hlasy rebelantov Merkelová pri štvrtkovom hlasovaní nepotrebovala, bez nich by vyšla z Bundestagu výrazne oslabená. Očakáva sa, že navýšenie eurovalu nie je posledným opatrením na záchranu eurozóny a bez podpory nadpolovičnej väčšiny poslancov by tak boli výsledky budúcich hlasovaní otázne, čo by vyvolalo ešte väčšiu nedôveru trhov.
Merkelová si tak napokon mohla vydýchnuť. Namiesto potrebných 311 hlasov od vlastných dostala až 315 a opatrenie by tak koalícia schválila aj bez opozičnej pomoci.
„Pre Merkelovú je to obrovský úspech. Možno je to pre ňu bod obratu pri získavaní dôvery občanov,“ zhodnotil hlasovanie politológ Gerd Langguth, ktorý je autorom kancelárkinho životopisu. Ak by Merkelová nenazbierala dosť hlasov, viedlo by to podľa neho k pádu vlády.
Kancelárkini spojenci preto do presviedčania o nutnosti schválenia eurovalu investovali mnoho energie. „Za štyridsať rokov v parlamente som to ešte nezažil,“ vyhlásil jeden z rebelantov Wolfgang Bosbach z CDU o presviedčacej taktike. „Niekedy to bolo až osobné.“
„Nie je to len o rozšírení záchranného fondu,“ burcoval pred hlasovaním Volker Kauder, šéf kresťanských demokratov v parlamente, ktorý otváral debatu. „Je to otázka záchrany našej budúcnosti a perspektívy pre mladú generáciu.“
Jednoznačne proti hlasovala iba krajne ľavicová strana Die Linke, podľa ktorej je euroval len záchranou bánk, kým uskromňovať sa budú musieť ľudia.
Protesty v Aténach
Do Atén sa medzitým vrátili predstavitelia Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu. V Grécku majú skúmať, či problémová krajina podniká dostatočne razantné kroky, aby si zaslúžila ďalšiu pôžičku.
Privítali ich veľké protesty proti prísnym šetriacim opatreniam. Zamestnanci štátnej správy zablokovali viacero ministerstiev a návšteva sa tak nemohla dostať k ministrom. „Vezmite si svoj záchranný balíček a odíďte,“ skandovali demonštranti.
Britské obavy
Britský vicepremiér Nick Clegg pred nemeckým hlasovaním varoval, aby krajiny eurozóny v záujme zachovania eura nezačali konať proti zvyšku dvadsaťsedmičky. „Nemôžeme prijať opatrenia, ktoré by postavili eurozónu ako rozhodovací orgán pred Európsku radu,“ vyjadril obavy z ďalšieho vývoja únie.
Briti boli k projektu eura od začiatku kritickí, čo zopakoval aj šéf britskej diplomacie William Hague. Vyhlásil, že v roku 1998 sa nemýlil, keď eurozónu označil za „horiacu budovu bez východov“.