„Let na Mesiac bol neprekonateľnou mierovou súťažou: USA proti Sovietskemu zväzu,“ povedal poslucháčom vo washingtonskom vesmírnom múzeu Neil Armstrong, ktorý ako prvý človek položil svoju nohu na mesačný povrch. „Netvrdím, že to bolo odvrátenie vojny, v každom prípade to však bolo odpútanie pozornosti. Viedlo to k vybudovaniu mechanizmu pre spoluprácu medzi dvoma bývalými nepriateľmi. V tomto zmysle to bola výnimočná investícia pre obe strany,“ citovala ho televízia FOX News. „Teraz však vesmírne preteky ustúpili do pozadia,“ dodal.
Trojica astronautov z prvého letu na Mesiac sa výnimočne opäť zišla na verejnosti. Armstrong, Buzz Aldrin, ktorý stál na zemskej obežnici ako druhý, i Michael Collins, ktorý im kryl chrbát z obežnej dráhy, však vo washingtonskom múzeu neprepadli spomienkam veteránov. Naopak: vyzvali ľudstvo, aby v sebe znova našlo bojovného ducha objaviteľstva, ktorý sa v posledných desaťročiach vytratil.
Kolumbovia vesmíru zároveň ukázali nový cieľ: Mars.
„Niekedy si myslím, že som letel na zlé miesto,“ citovala televízia CNN Collinsa. „Mars bol pre mňa obľúbenejší, už keď som bol dieťa a doteraz ním je. Rád by som videl Mars ako cieľ, podobne ako prezident John Kennedy upriamil pozornosť na Mesiac. Obávam sa, že súčasným dôrazom na návrat na Mesiac sa len zamotáme a objavovanie Marsu, ktorý je omnoho hodnotnejším cieľom, sa zdrží o desaťročia.“
Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír v súčasnosti zápasí s problémami. Hoci oficiálne NASA ako svoj cieľ udáva návrat na Mesiac do roku 2020, rieši záležitosti, ako je hľadanie náhrady raketoplánov a lacnejšieho variantu dopravy na Medzinárodnú vesmírnu stanicu. V súčasnosti sa Američania musia čoraz viac spoliehať na spoluprácu s Ruskom, ktoré dokáže stanicu zásobovať. Vesmírna agentúra sa zaoberá aj vývojom silnejších rakiet, schopných dopraviť do vesmíru súčiastky potrebné napríklad na vybudovanie mesačnej základne.
Armstrong s Aldrinom vystúpili na prírodnú družicu Zeme 66 rokov po tom, čo bratia Wrightovci uskutočnili prvý let. Astronauti by boli radi, aby sa prvý človek postavil na povrch červenej planéty už o 22 rokov.
„Apollo 11 bolo symbolom toho, čo dokážu veľký národ a veľkí ľudia tvrdou prácou pod vedením silných lídrov s víziou a odhodlaním,“ citovala Aldrina britská BBC. „Najlepším spôsobom, ako si uctiť všetkých, ktorí boli súčasťou projektu Apollo, je vybrať sa v ich stopách a odvážne sa vydať na novú objaviteľskú misiu.“
Súhlasia s ním aj Američania. Podľa prieskumu televízie CBS si tesná nadpolovičná väčšina opýtaných želá, aby Spojené štáty napriek kríze rozbehli projekt pristátia na Marse. Veľkým priaznivcom nového objavovania je aj vesmírny konštruktér a prezident Spoločnosti Marsu Robert Zubrin. „Nezaložili sme NASA, aby robila nostalgické spomienkové lety,“ tvrdí. „Vznikla, aby sme dobyli nebo. Ak si agentúra dá za hlavný cieľ zopakovanie technického úspechu spred päťdesiatich rokov, je to úplný odklon od jej cieľa,“ povedal pre televíziu CNN.
NASA sa však bráni, že jej účelom nie je ani vztyčovanie vlajok a robenie prvých stôp. „Ide nám o dlhodobú a udržateľnú ľudskú prítomnosť vo vesmíre, ktorá by bola bezpečná. Mesiac chceme použiť ako odrazový mostík na Mars, blízke asteroidy a iné vzrušujúce ciele v slnečnej sústave,“ citovala CNN Johna Olsona, jedného zo šéfov plánovacieho programu agentúry.
Vedci boli šťastní, že pre vesmírne preteky dostali peniaze
„USA aj Rusko si uvedomujú dôležitosť skúmania možností, ako poslať človeka na iné planéty,“ povedal pre Pravdu Ronald DiIulio, riaditeľ astronomického laboratórneho programu a planetária na Severotexaskej univerzite.
Bol let na Mesiac dôležitý z hľadiska kozmických objavov? Alebo to bola najmä súčasť vesmírnych pretekov medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom?
Vesmírne preteky medzi USA a ZSSR boli pravdepodobne vedecky najtvorivejším obdobím pre obe krajiny. Dejiny budú vždy hovoriť, že to bolo politicky motivované. Pre vedcov na jednej i druhej strane to bola príležitosť na robenie objavov v slnečnej sústave. Boli šťastní, že pre vesmírne preteky dostali peniaze na svoj výskum.
Prečo sa Američania „stiahli“ z Mesiaca?
Neboli sme pripravení posielať ľudí na Mesiac na dlhšie. NASA bola už v tom čase presvedčená o tom, že potrebujeme „vesmírny kamión“, ktorým budeme jednoducho dovážať do vesmíru zásoby a stavebný materiál, a tak umožniť vytvárať astronautom v kozme obývateľné základne. Toto viedlo k vývoju a výrobe raketoplánov a tiež Medzinárodnej vesmírnej stanice, ktorá sa stala spoločným projektom mnohých krajín. Myslím, že USA aj Rusko si uvedomujú dôležitosť skúmania možností, ako poslať človeka na iné planéty, aby sme získali životný priestor, keď sa Zem stane preľudnenou a jej zdroje ľudstvo vyčerpá.