Mestám a obciam tečie do topánok, zdvihnú dane?

Stúpnu dane, ktoré ľudia platia za byt či psa? Pošlú škôlky v decembri deti domov, lebo samospráve budú chýbať peniaze a nebude na zaplatenie účtov? Obciam, mestám a vyšším územným celkom tento rok kríza vezme stámilióny eur.

14.07.2009 07:00
Trnava Foto: ,
Trnava - ilustračné foto
debata

Na dani z príjmov od ľudí do ich pokladníc natečie takmer o 360 miliónov eur (10,8 miliardy korún) menej, ako rezort financií predpovedal na konci minulého roka. Vyše 2 500 miest a obcí tak bude mať na míňanie o 270 miliónov eur (vyše 8 miliárd korún) menej. Samosprávy tak budú musieť vymyslieť, ako sa so zhruba pätinovým výpadkom vyrovnajú.

„Niektoré mestá a obce musia prehodnotiť rozpočet až na kosť. Dieru môžu zaplátať napríklad predajom majetku a zo získaného balíka peňazí zaplatiť bežné výdavky,“ skonštatoval Ján Marušinec, ekonóm z MESA 10. Keďže na konci budúceho roka budú ľudia voliť nových poslancov, starostov a primátorov, aktuálni šéfovia samospráv sa podľa neho budú snažiť vyhnúť zvyšovaniu daní. Hrozí tak však, že prejedia majetok, ktorý by inak nemuseli predávať.

V súčasnosti sa snaží Združenie miest a obcí Slovenska vyboxovať ďalšie peniaze od ministra financií Jána Počiatka. Zachraňovať samosprávu sa však štát zatiaľ nechystá. „Šetrenie musí byť veľmi významné aj v samospráve, časť aktivít jednoducho nesmú robiť. S úžasom sledujem, ako niektoré samosprávy v súčasnej situácii riešia budovanie sídiel. Je nutný zodpovedný a seriózny prístup,“ uviedol štátny tajomník ministerstva financií František Palko v pondelkovom rozhovore pre Hospodárske noviny.

Samospráve tento rok zrejme nezostane iné, ako zrušiť plánované opravy chodníkov či rekonštrukcie škôl. Budú musieť zastaviť investície a šetriť peniaze na bežný chod. „Niektoré obce môžu zvládnuť výpadok príjmov bez toho, aby zdvíhali dane či obmedzovali služby pre ľudí. Iné to však zvládnuť nemusia. Malá obec, ktorá nemá majetok a nemá čo predať, môže na posledné tri mesiace roka obrazne zatvoriť úrad,“ dodal Marušinec.

Jedným z možných riešení, ako pomôcť samospráve, je podľa neho dať jej celý balík vyzbieraný od ľudí na dani z príjmov. V súčasnosti si obce a mestá delia vyše 70 percent z tejto dane, vyššie územné celky majú 23,5 percenta a zostatok stále tečie do štátneho rozpočtu. „Štát by tiež mal doplatiť za povinnosti, ktoré ešte pred krízou preniesol na samosprávu v oblasti škôlok či sociálnych služieb, ale nedal jej na to peniaze,“ myslí si Marušinec.

Z čoho mestá žijú – príklad: mesto Trnava

vlani na príjmoch do kasy pritieklo 1,257 miliardy korún, z toho bolo 201 miliónov od štátu na prenesený výkon štátnej správy, teda peniaze presne vymedzené na isté činnosti škôl, na domovy dôchodcov, matriku a podobne, ktoré za štát vykonáva samospráva

Z ostatných príjmov získavalo mesto najviac:

1. podielové dane/od štátu 455 468,3 (37 % z príjmov)

čo odvádza štát na základe zákona samosprávam, ktoré si to delia medzi všetky obce a mestá

2. miestne dane a poplatky 292 3301,6 (24 % z príjmov)

najviac tvorí daň z nehnuteľností (174 mil. Sk) a daň za odpady (65 mil. Sk), tam patria napríklad aj poplatky za psa alebo príjmy od turistov za každé prenocovanie či rôzne správne poplatky

3. peniaze z majetku mesta 269 214,1 (vyše 16 % z príjmov)

ide najmä o peniaze z predaja budov a ďalšieho majetku mesta (asi 44 %) a potom z prenájmov a nájomného v bytoch

4. príspevky, transfer – prevody 48,5 (necelé 4 % z príjmov)

ide o jednorazové dotácie napríklad na kultúrne podujatia či spolufinancovanie eurofondov alebo peniaze z ústredia práce v rámci istých činností pri riešení nezamestnanosti

Na čo mesto míňa peniaze

celkovo za rok 2008 minulo mesto Trnava 1,412 miliardy korún, z toho však bolo na prenesený výkon štátnej správy bolo 201,1 milióna Sk od štátu na presne vymedzené činnosti napríklad v školstve alebo v domovoch dôchodcov

Z ostatných výdavkov mesto najviac vynakladalo (v miliónoch Sk):
oblasť plán v rozpočte skutočnosť
1. školy 213,1  

(+ 176,4 od štátu) | 204,4
(+ 176,4 od štátu)

2. doprava 143,4 129,8
3. prevádzka mestského úradu – ľudia 99,9 97,8
4. bytová výstavba 89,4 83,5
5. sociálna starostlivosť 87,1 83,3
6. správa majetku a právny servis 74 68,3
7. odpadové hospodárstvo 72,7 71,2
8. mládež a šport 71,7 71,7
9. kultúra 61,6 59
10. životné prostredie 55,1 43,9
mestská polícia 39,9 35,9
informačný a komunikačný systém 33,7 32,9
verejné osvetlenie 32,2 32,15
domovy dôchodcov 9,1 milióna  

(+17,8 od štátu) |

debata chyba