Pred vojnou na Ukrajine dlhé roky platilo, že Gazprom dodával veľké objemy plynu do Európy. Starý kontinent bol preň hlavným trhom. Nové plynovody sa budovali a plynu prichádzalo k európskym spotrebiteľom čoraz viac.
Asi najzreteľnejším príkladom bolo Nemecko, ktorého silná ekonomika bola postavená na priemysle poháňanom práve ruským plynom. Aj preto sa rozhodli pre ešte prehĺbenie spolupráce, ktorá vyústila stavbou plynovodu Nord Stream 1 a 2. Miliardy eur z predaja ruského plynu Európanom končili v ruskom štátnom rozpočte. Kremeľ si aj vďaka tomu dokázal vytvoriť veľké rezervy vo Fonde národného bohatstva a pripraviť sa finančne na vojnu na Ukrajine.
Čítajte viac Nová atómová elektráreň na Slovensku? V hre je viacero alternatív
Úzke obchodné vzťahy medzi Európou a Ruskom založené na dodávkach plynu boli pre vojnu na Ukrajine pretrhané. Plynovod Nord Stream bol pre výbuch odstavený a Európa sa dokázala rýchlo od závislosti od ruského plynu odstrihnúť. Kým pred vojnou putovalo do Európy priemerne až 230 miliárd kubických metrov ruského plynu, v súčasnosti je to len zlomok. Vlani klesli dodávky Gazpromu do Európy na vyše 28 miliárd kubických metrov.
Gazprom stratil hlavný trh
Kedysi zlatá sliepka, ktorá znášala Kremľu miliardy eur, sa v hospodárskych výsledkoch prepadáva. Kremeľ pred začiatkom vojny obmedzil dodávky plynu do Európy, čím zneistil trhy a cena plynu vzápätí išla prudko nahor. Znížené exporty plynu do Európy si tak kompenzoval jeho vyššou cenou. Tento efekt však bol krátkodobý. Európe sa podarilo získať alternatívne dodávky plynu a vďaka teplej zime a zníženej spotrebe čiastočné odlúčenie od ruského plynu prežila. Do roku 2027 sa chce Európa úplne zbaviť dodávok ruských fosílnych palív.
„Gazprom rozumie, že už nikdy nebude mať taký veľký kúsok koláča, akým preň bola Európa. Musí to jednoducho akceptovať,“ povedal pre Financial Times Marcel Salikhov, šéf Inštitútu pre energetiku a financie. Podľa neho je teraz jediná cesta vpred hľadať relatívne menšie zdroje príjmov a postupne ich rozvíjať a zbierať omrvinky.
Tržby a prevádzkový zisk Gazpromu z predaja zemného plynu sa od vypuknutia vojny na Ukrajine prepadajú. Pre lepšiu ilustráciu: za prvých šesť mesiacov roku 2022 vykázal Gazprom hrubý zisk v prepočte za 49,7 miliardy dolárov, o rok neskôr to ale bolo o štyridsať percent menej. Vzhľadom na celosvetovo klesajúce ceny plynu možno očakávať ďalšie zhoršenie hospodárskych výsledkov. Výskumníci z Ruskej akadémie vied dokonca predpovedajú, že za celý rok 2023 sa Gazprom môže dostať do hlbokej straty.
Orientácia na Východ
Gazprom v súčasnosti hľadá za stratený európsky trh náhradu. Po nových kupcoch sa obzerá v Číne, Turecku či Strednej Ázii. Jeho obchody však vykompenzujú podľa Salikhova len 5 až 10 percent strateného európskeho trhu.
Aj keď objemy ruského plynu do Číny rastú, stále je to len zlomok toho, koľko Gazprom posielal do Európy pred vojnou na Ukrajine. Rusko minulý rok poslalo do Číny plynovodom Sila Sibíri asi 22 miliárd kubických metrov plynu. Do Európy pred vojnou putovalo priemerne 230 miliárd kubických metrov ruského plynu.
V poslednom období sa hovorilo o výstavbe nového plynovodu Sila Sibíri 2. Na jeho vybudovanie však bude treba niekoľko rokov. Väčšou prekážkou môže byť spor o to, kto takýto nákladný projekt zaplatí. Ako však vo svojom komentári pripomína analytik Michael Stoppard zo spoločnosti S&P Global Commodity Insights, tak navrch v rokovaniach má práve Čína. „Zatiaľ, čo Rusko nemá žiadne alternatívy, tak Čína ich má hneď niekoľko,“ hovorí o dodávkach plynu. Rusko tak podľa neho zaplatí náklady za stratu európskeho trhu.
Ako upozorňujú analytici bruselského think-tanku Bruegel, Rusko v roku 2021 vyviezlo do EÚ 155 miliárd kubických metrov plynu a do Číny len 16,5 miliardy kubických metrov. V roku 2023 klesli dodávky ruského plynovodu do EÚ na 27 miliárd metrov kubických, zatiaľ čo vývoz do Číny vzrástol na 22 miliárd kubických metrov, čím zostala medzera vo vývoze ruského plynu 122 miliárd kubických metrov, ktorú nebolo možné presmerovať. Strata objemov dodávok je enormná, aj keď sa zohľadní rast ruského vývozu skvapalneného plynu.
„Model Gazpromu, ktorý pozostával z vytvárania nadmerných ziskov v Európe a ich následnej distribúcie medzi dodávateľov blízkych Putinovi, už neexistuje,“ povedal pre ekonomické noviny Vladimir Milov, bývalý námestník ministra energetiky, ktorý bol architektom reforiem Gazpromu na začiatku milénia.