Novela zároveň od januára zvyšuje materskú dávku na 65 percent vymeriavacieho základu pôvodnej mzdy zamestnanej matky. Postarala sa o to pozmeňovacím návrhom Mihálova stranícka kolegyňa Natália Blahová. Niektorí odborníci, ba aj koaliční politici, v tom však vidia skôr predvolebný ťah.
Sociologička Zuzana Kusá už dlhšie predpovedala, že odchádzajúca koalícia napriek napätému rozpočtu prilepší práve zamestnaným matkám. „Nezamestnaní nie sú voličmi pravice,“ konštatovala Kusá.
O správnosti dvíhania materskej v tomto ekonomicky zložitom období nie je presvedčený ani poslanec KDH a šéf sociálneho výboru parlamentu Július Brocka. Za Blahovej pozmeňovací návrh preto nehlasoval. Podľa neho je nevhodné, aby sa v čase, keď štát šetrí a niet dosť peňazí pre lekárov ani iné podhodnotené profesie, pomáhalo len matkám a aj to iba jednej ich skupine, teda zamestnaným matkám, ktoré platia povinné odvody. Nie však tým matkám, ktoré sa napríklad dlhšie rozhodli zostať doma s deťmi a pre prípad ďalšieho tehotenstva si vyššiu materskú chceli zabezpečiť formou dobrovoľného nemocenského pripoistenia v 270-dňovej lehote. Ba novela ukráti aj zamestnané matky s nízkou mzdou, ktoré si materskú takisto mohli zvýšiť dobrovoľným pripoistením až na povolené maximum.
Za novelu ako celok, teda aj za zrušenie dobrovoľného nemocenského pripoistenia, však Brocka napokon hlasoval. Pretože zároveň pripúšťa, že v princípe nebolo spravodlivé, ak si žena v rámci neho zaplatila len čosi vyše 400 eur a na materskej dávke potom úhrnom získala takmer päťtisíc eur. „To je dosť veľký nepomer,“ vysvetlil.
S rušením dobrovoľného nemocenského pripoistenia ešte minulý týždeň nesúhlasila ani premiérka. V stredu po pravidelnom zasadnutí kabinetu argumentovala takto: „Nepovažujem to za zneužívanie systému. Iné by bolo, keby sme to umožnili dva-tri dni pred pôrodom. To určite nie.“ Pred hlasovaním v parlamente sa k nemu odmietavo vyjadrovali aj poslanci SDKÚ. „Išlo o citlivú záležitosť, preto sme o tom dlho diskutovali. No nakoniec sme sa priklonili k názoru pána ministra Mihála,“ vysvetlil zmenu postoja poslanec SDKÚ a exminister práce Ľudovít Kaník.
Na druhej strane je sklamaný, že aj poslanci pravice odmietli podporiť jeho poslanecké návrhy na novelizáciu zákona o rodičovskom príspevku a príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa. Na jej základe mali dostávať iba polovičný rodičovský príspevok a celkom stratiť nárok na príplatok pri narodení tí rodičia, ktorí predchádzajúce štyri roky nevykazovali pracovné či študijné aktivity.
„Tam sa dalo rozumne ušetriť,“ myslí si Kaník. Podľa neho ak najmä KDH a Most – Híd s takýmito opatreniami nesúhlasili, urobili to zrejme preto, že vo voľbách počítajú s hlasmi rómskej menšiny, ktorej by sa predovšetkým dotkli.
Poslanci Smeru zvýšenie materskej vítajú a zdroje na jej finančné krytie si trúfajú získať zlepšením odvodovej disciplíny a dobrou politikou zamestnanosti, aj napriek hroziacej kríze. Pri hlasovaní o celej novele sa však zdržali, a to aj preto, že ruší samostatné dobrovoľné nemocenské poistenie.
„Akceptujeme výhrady, že spôsobovalo značný nepomer medzi príjmami a výdavkami Sociálnej poisťovne. Nesúhlasíme však s tým, že sa ženy pripoisťujú zo špekulatívnych dôvodov,“ uviedol poslanec Branislav Ondruš. Podľa neho zrušený systém predsa len odrážal zásluhovosť a jeho nedostatky sa dali odstrániť aj zmenou „poistnej matematiky“.