Tam majú podľa nich pracujúci vo vyjednávaní so zamestnávateľmi určite silnejšiu pozíciu ako na Slovensku, ktoré bojuje s 15-percentnou nezamestnanosťou.
Tvrdia, že zákonník by nemal byť len kópiou zahraničných vzorov, ale mal by dbať na špecifiká krajiny.
Zamestnávatelia sú, naopak, spokojní. „Na minulotýždňovej misii v sídle Medzinárodnej organizácie práce v Ženeve prijali v zásade všetky naše dôvody, pre ktoré sa slovenský zákonník má uvoľniť v prospech tvorcov pracovných miest,“ hodnotí Juraj Borgula z Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.
„Návrh je síce štandardný a v súlade s európskymi smernicami, tie však úpravu právnych vzťahov striktne nenariaďujú, ale ponechávajú to na jednotlivé štáty,“ namieta člen právnej komisie pri Konfederácii odborových zväzov Ladislav Roman.
Fakty naznačujú, že prosté porovnávanie jednotlivých paragrafov slovenského zákonníka so zahraničným nie je korektné.
Výpoveď a odstupné
Napríklad dĺžka výpovednej lehoty sa v štátoch únie väčšinou odvíja od počtu odpracovaných rokov. K tomu by sa síce po novom malo prispôsobiť aj budúce slovenské pracovné „desatoro“, no zároveň z neho vypadne dnes možný súbeh odstupného a výpovednej lehoty, ktorý umožňoval zdvojnásobiť si sumu na odchod. „Súbeh nie je ani vo vyspelých štátoch samozrejmosťou. Momentálne sa okrem Slovenska uplatňuje len v 10 krajinách únie,“ argumentuje Mihál.
Podľa údajov ministerstva odstupné aj v zahraničí zväčša rastie s odpracovanými rokmi a niekde aj s kvalifikáciou. Vo Francúzsku naň vzniká nárok po odpracovaní jediného roka, v Luxembursku po piatich. Aj nový český zákonník, platný od začiatku roku, súbežné odstupné zachoval a rozšíril. Sú krajiny, kde si zamestnanec môže dať vyplatiť peniaze za neuplatnenú výpovednú lehotu – podobný variant by mala zaviesť aj slovenská novela.
Lenže okrem porovnania súm, s akými sa so zamestnancami lúčia v zahraničí, a životnej úrovne, akú im tieto peniaze zaručujú, je dôležitý aj iný faktor – ako dlho po strate práce zostáva ľuďom nárok na podporu v nezamestnanosti. Napríklad Dáni ju podľa Eurostatu dostávajú dva roky v sume 40 percent priemernej mzdy. Vo Švédsku sa poskytuje 300 dní 80 percent príjmu, až po strop 16 800 švédskych korún, teda asi 1 900 eur mesačne. Nóri nedostávajú odstupné, no až 104 týždňov môžu poberať podporu vo výške 62,4 percenta ročného platu, až do 281-tisíc nórskych korún, čo je okolo 36-tisíc eur. V Nemecku poberanie podpory môže trvať aj dva roky pri mesačnej sume 67 percent poslednej čistej mzdy. Na Slovensku je to šesť mesiacov a polovica z podstatne skromnejšej mzdy.
Skúšobná lehota
Aj maximálnu dĺžku skúšobnej lehoty majú v štátoch EÚ stanovenú rozlične, no vo väčšine sa pohybuje od jedného po tri, výnimočne šesť mesiacov. Na Slovensku sa v novele zákonníka počíta aj s deväťmesačnou lehotou pre manažérov. Odborári sa obávajú, že to povedie k absurdnostiam, že zamestnávateľ v stanovenom období z pracovníka vytiahne jeho know-how a potom sa ho jednoducho zbaví. Dlhšia, až 12-mesačná skúšobná lehota, sa od niektorých manažérov vyžaduje len v Dánsku.
Minimálna mzda
Zrušenie paragrafu 120 o minimálnych mzdových nárokoch minister Mihál obhajuje tým, že inštitút minimálnej mzdy zostáva aj naďalej a zákonné mzdové tarify v Európe nie sú povinné. „Vypustenie tohto paragrafu nie je v rozpore s právom Európskej únie, OSN či Medzinárodnej organizácie práce,“ argumentuje minister.
„Mali by sme siahnuť aj na minimálnu mzdu, znížiť ju v chudobnejších regiónoch, kde sú aj životné náklady nižšie,“ žiada Borgula. „Za prácu nadčas sa podľa medzinárodného práva považuje čas odpracovaný až nad rámec 48-hodinového pracovného týždňa, nie 40-hodinového, ako je to u nás,“ dodáva.
Naopak, odborári sa pýtajú, či by sa vysokokvalifikovaní zamestnanci na Západe dokázali zmieriť so mzdovým minimom, s akým sa zrejme budú musieť uspokojiť niektorí slovenskí, len aby nestratili prácu.
Množstvo ďalších otvorených otázok bude dnes opäť riešiť tripartita, na možno už poslednom rokovaní o zákonníku pred jeho posunutím do vlády. Problém je stále okolo spresnenej definície závislej práce, ktorá mala pôvodne zabrániť zneužívaniu práce na dohody či núteného „zamestnávania na živnosť“, no najnovšie z návrhu novely vypadla. Neuzavreté sú zásady kolektívneho vyjednávania, pružného pracovného času, nadčasov a podobne. „Ministerstvo predkladá sociálnym partnerom aj úplne nové zmeny, ktoré nezazneli ani v pripomienkovom konaní a doteraz o nich nepadlo ani slovo,“ upozorňuje právnik odborárov Roman.
Aké sú pravidlá v členských štátoch EÚ
Skúšobná lehota
Dánsko
- robotníci 9 mesiacov, kvalifikované povolania 12 mesiacov
Nemecko – najviac 6 mesiacov
Rakúsko – zvyčajne 1 mesiac
Holandsko – 2 mesiace
Česko – najviac tri mesiace
Slovensko – dnes zvyčajne 3 mesiace, po novom by mala trvať najviac mesiac, no ak mzda zamestnanca presahuje 1,7-násobok minimálnej mzdy, predĺži sa najviac na 3 mesiace. U vedúcich je možné dohodnúť predĺženie na 6 až 9 mesiacov
Výpovedná lehota
Dánsko
- robotníci: do 9 odpracovaných mesiacov nijaká, do 2 rokov 21 dní, do 3 rokov 28 dní, do 6 rokov 56 dní, viac ako 6 rokov 70 dní. Kvalifikované povolania: do 3 odpracovaných mesiacov 14 dní, do 5 mesiacov 1 mesiac, do 33 mesiacov 3 mesiace, do 68 mesiacov 4 mesiace, do 114 mesiacov 5 mesiacov, nad 114 mesiacov 6 mesiacov.
Nemecko – do 2 odpracovaných rokov 4 týždne, do 5 rokov 1 mesiac, do 8 rokov 2 mesiace, do 10 rokov 3 mesiace, do 12 rokov 4 mesiace, do 15 rokov 5 mesiacov, do 20 rokov 6 mesiacov, nad 20 rokov 7 mesiacov.
Rakúsko – manuálne povolania: najmenej 14 dní, vysokokvalifikované: do 2 odpracovaných rokov 6 týždňov, nad 2 roky 2 mesiace, nad 5 rokov 3 mesiace, nad 15 rokov 4 mesiace, nad 25 rokov 5 mesiacov.
Holandsko – do 5 odpracovaných rokov 1 mesiac, za každých ďalších 5 odpracovaných rokov ďalší 1 mesiac, spolu najviac 4 mesiace
Česko – 2 mesiace
Slovensko – dnes 2– a po odpracovaní 5 rokov až 3-mesačná, súbeh odstupného a výpovednej lehotyje možný. Po novom by mala byť päťstupňová: po odpracovaní menej ako 1 roku mesiac, do 5 rokov 2 mesiace, od 5 do 10 rokov 3 mesiace, od 10 do 20 rokov 4 mesiace a nad 20 rokov 5 mesiacov. Súbeh však už možný nebude, zamestnanec bude môcť využiť výpovednú lehotu, odstupné či kombináciu oboch možností
Odstupné
**
Dánsko – robotníci: nemajú nárok. Kvalifikované povolania: do 12 odpracovaných rokov 1-mesačné, do 15 rokov 2-mesačné, do 18 rokov 3-mesačné odstupné. Súbeh odstupného a výpovednej lehoty nie je možný.
Nemecko – spravidla polmesačné za každý odpracovaný rok. Súbeh nie je možný.
Holandsko – Spravidla pre zamestnancov do 40 rokov za každý odpracovaný rok 1-mesačné, medzi 40 až 50 rokmi veku za každý rok 1,5-mesačné, nad 50 rokov za každý rok 2-mesačné odstupné. Súbeh nie je možný
Česko – pri pracovnom pomere do jedného roku 1-mesačné, do dvoch rokov dvojmesačné, pri dlhšom trojmesačné, súbeh je možný
**Slovensko – dnes do 5 odpracovaných rokov 2-mesačné odstupné, nad 5 odpracovaných rokov 3-mesačné odstupné, po novom možnosť kombinácie s výpovednou lehotou.