Gymnáziá majú v učení najväčšiu voľnosť. V detvianskom si k štátom predpísanému učivu pridali ekonomiku, psychológiu a mediálnu výchovu. Podľa Turbekovej je však chyba, že na zmeny nedostali školy od štátu ani korunu navyše. „Nemáme na základné zabezpečenie. Na mediálnu výchovu bolo treba kúpiť dataprojektor a notebook. Ukracujeme učiteľov, ktorí robia za holú mzdu bez príplatkov,“ dodala Turbeková.
Minister Mikolaj sľuboval, že školy sa po prijatí nového školského zákona budú od seba odlišovať novými predmetmi. Ich obsah si mali vytvoriť samotní učitelia. V rozvrhoch hodín, podľa ktorých sa žiaci začínajú od tohto týždňa učiť, je vlastných predmetov ako šafranu.
„Celkom nový predmet sme nevytvárali,“ uviedla riaditeľka Základnej školy na Atómovej ulici v Trnave Jozefína Hrašnová. Dodala, že zvažovali multimediálnu výchovu, ale chýbal učiteľ aj učebňa. „Na techniku by sme ešte zohnali sponzorov, ale človeka, ktorý by to učil asi ťažko,“ poznamenala. Problémom sú podľa Hrašnovej nízke učiteľské platy.
Peniaze na nový predmet nemali ani v Základnej škole v Matiaške. „Sme radi, že prežijeme,“ povedala riaditeľka Helena Lipčáková. Podľa nej stále nie je známe, či si rodičia budú musieť zaplatiť učebnice na novú prvácku prírodovedu, alebo budú zadarmo. Voľné hodiny, ktoré má škola vyplniť, využila Lipčáková tak, že posilnila už existujúce predmety, okrem iných náboženstvo.
Základná škola na Vrútockej ulici v Bratislave má vlastný nový predmet v piatom ročníku. Ide o tvorbu projektov, na ktorej by sa mali piataci naučiť ich tvoriť a prezentovať vlastné schopnosti, bude dvakrát do týždňa. „Reforma sa však nedá robiť bez peňazí, nielenže nemáme na opravu počítačov, ale ani na fixky. To máme pýtať od rodičov stále viac?“ poznamenala riaditeľka Darina Bezáková.
Ministerstvo školstva odkázalo, že školy na vybavenie môžu žiadať peniaze z eurofondov. „V marci boli vyhlásené dve výzvy, pre stredné školy za 335 miliónov korún a pre základné za 430 miliónov,“ spresnila hovorkyňa Dana Španková.
V marci však ešte nebol schválený nový školský zákon, takže školy nevedeli, čo vlastne budú učiť. Poslanci ho prijali na konci roka a rezort školstva len cez prázdniny k nemu vydal vyhlášky a ďalšie predpisy. Väčšina škôl preto nestihla o podporu požiadať. Španková tvrdí, že ďalšie výzvy vypíšu v októbri, to však už musia byť rozvrhy dávno hotové.