„Presne si to už nepamätám, ale prvá fotografia je z toho roku. Odvtedy som každý rok mestským Mikulášom. Výnimkou je rok 1974, keď boli všetky škôlky zavreté pre chrípkovú epidémiu,“ hovorí o začiatkoch zamestnanec mestského úradu v Rožňave, ktorý akoby skutočnému Mikulášovi z oka vypadol.
Od začiatku osemdesiatych rokov si Gerža prestáva pravidelne od augusta strihať bradu, aby sa čo najviac priblížil skutočnému Mikulášovi. Spočiatku si ju musel na bielo prifarbiť, dnes sa už 62–ročný Rožňavčan zaobíde bez farby.
„Pán, ktorý robil Mikuláša predtým, raz nemohol. Bolo treba nájsť náhradu. Prišli za mnou s tým, že ja ho môžem zaskočiť, lebo to určite zvládnem. Potom mi to už prischlo. Ale mám veľmi rád deti a ten pocit, ktorý získam, keď robím Mikuláša, sa nedá ničím nahradiť. Keď prídem do škôlky a vidím detské očká rozžiarené, stojí to za to,“ hovorí Gerža.
Svoju funkciu zodpovedne vykonáva aj doma, najskôr to bolo pre jeho deti, teraz už pre vnúčatá. „Tie ma najprv naozaj považovali za Mikuláša, ale neskôr ma spoznali podľa hlasu,“ usmieva sa.
V deň, keď Rožňava oslavuje Mikuláša, má Gerža automaticky v práci voľno. Jeho jedinou povinnosťou je zabávať deti. Aj v piatok absolvoval celodennú „šichtu“ v škôlkach, domove sociálnych služieb či na detskom oddelení rožňavskej nemocnice. „Aj mentálne postihnutí ľudia sú svojím spôsobom malé deti. Tiež majú radosť z môjho príchodu, vždy ma už čakajú, rád medzi nich chodím. Akurát pocity prejavujú trochu inak, potrebujú sa ma aj dotknúť,“ hovorí profesionálny Mikuláš.
V piatok potešil spolu so Snehulienkou a sprievodom aj deti v centre Rožňavy. Takmer dokonalú atmosféru pokazil len nedostatok snehu. Deťom však evidentne neprekážalo, že Mikuláš prišiel na klasickom voze. Snehulienka im rozdávala cukríky a s Mikulášom zažínali prskavky na vianočnom strome.
„Teraz som tu s dcérami po prvý raz. Je to pekná tradícia, dúfam, že v nej budú pokračovať a aj Mikuláš bude zdravý. Ak budem môcť, prídem s deťmi opäť,“ hovorí Rožňavčanka Alica Hliváková.
| Podoby svätého Mikuláša |
| Pamiatku stredovekého biskupa z tureckej Myry – svätého Mikuláša – si pripomína väčšina európskych národov. |
| Fúzatý muž s mitrou a barlou odmeňuje darčekmi všetky deti, ktoré počas roka poslúchali. |
| Zlé deti nedostanú nič, alebo ich čaká „výplata“ od Mikulášovho pekelného pomocníka. |
| V kresťanskom kalendári je sviatok svätého Mikuláša 6. decembra, keď svätec z Malej Ázie vo 4. storočí údajne zomrel. Sv. Mikuláš je patrónom niekoľkých krajín a miest, ale aj profesií a remesiel, študentov, námorníkov, obchodníkov, lekárnikov, notárov a advokátov. |
| Podľa regiónov sa mení zloženie Mikulášovho sprievodu. Jeho najčastejším pomocníkom býva čert, ktorého si svätý Mikuláš údajne skrotil. |
| V Rakúsku, Bavorsku, Chorvátsku či v Maďarsku sa po Mikulášovom boku objavuje jeho strašidelnejšia obdoba zvaná Krampus. V Česku a na Slovensku Mikuláša a čerta sprevádza i anjel, v Poľsku niekedy Snehová vločka. |
| V Rakúsku sprevádza Mikuláša anjel, ktorý nosí veľkú knihu. V nej sú zaznamenané všetky činy dobrých a zlých detí. |
| Rakúske deti sú zvyknuté stavať svoje čižmy pred dvere, aby do nich Mikuláš v noci vložil ovocie, oriešky a čokoládu. |
| V Nemecku nechodí trestať neposlušné deti čert, ale Paholok Ruprecht (Knecht Ruprecht) s reťazami a metlami. |
| Originálneho spoločníka má holandský a flámsky Sinterklaas, ktorý chodí v spoločnosti Čierneho Petra (Zwarte Piet). |
| Niektoré krajiny sviatok svätého Mikuláša neoslavujú, napríklad Rusko. Vo Francúzsku sú jeho oslavy bežné len v okrajových častiach – Alsasku či Lotrinsku. |
| Mikuláša neslávia ani Briti. Na ostrovoch sa tento svätec prerodil do postavy zvanej Father Christmas, ktorá sa podobá americkému Santa Clausovi a plní podobné úlohy, ale až počas Vianoc. |
ČTK