Minister obrany Galko skončil

Ľubomír Galko ako minister obrany skončil. Premiérka Iveta Radičová v utorok oznámila, že pre odpočúvanie troch novinárov denníka Pravda v stredu podá návrh prezidentovi na jeho odvolanie.

22.11.2011 16:12 , aktualizované: 23.11.2011 07:47
Ľubomír Galko Foto:
Ministra obrany sa pri jeho vypočutí v parlamentných výboroch nikto z poslancov nezastal.
debata (175)

„Odpočúvanie novinárov, či legálne alebo nelegálne, je nezlučiteľné so základnými princípmi právneho štátu a demokracie, na ktorých je postavená a bola postavená táto vláda,“ vyhlásila.

Prečítajte si viac: Kauza odpočúvanie

Premiérka skonštatovala, že žiadne odôvodnenie odpočúvania nie je opodstatnené, keďže Vojenské obranné spravodajstvo (VOS) nemá vyšetrovacie právomoci. „Nemá, nemalo a dúfam, že nebude mať. Vyšetrovacie právomoci naposledy na našom území mala ŠtB.“ Pokiaľ došlo k podozreniu z trestnej činnosti, mali ju podľa Radičovej riešiť orgány činné v trestnom konaní.

SaS napriek tomu za Galkom stále stojí. Jej šéf Richard Sulík premiérku obvinil, že hoci sa s Galkom včera stretla, nenavrhla mu odstúpenie ani ho neinformovala, že navrhne jeho uvoľnenie z funkcie prezidentovi. Radičová to však vidí inak. "Čakali sme s tromi riaditeľmi tajných služieb na pána ministra Galka dve hodiny. Osobne som mu telefonovala, nedvíhal mi telefón. Ja by som s ním rada ďalej konzultovala vzniknutú situáciu,“ povedala. Sulík však považuje za neslušné, že o svojom úmysle neinformovala ani jeho ako predsedu strany. SaS bude teraz sledovať, či poverenie riadiť rezort obrany nebude smerovať k straníckemu šéfovi Radičovej Mikulášovi Dzurindovi.

Riaditeľ VOS Pavol Brychta včera členom osobitného výboru parlamentu na kontrolu vojenského spravodajstva odpočúvanie zdôvodňoval tým, že novinári sa podieľali na trestnej činnosti a na úniku citlivých informácií z prostredia ministerstva obrany.

„Je úplne absurdné spájať redaktorov denníka Pravda a ich novinársku prácu s nejakou trestnou činnosťou. Ak považujú riaditeľ VOS a minister obrany za citlivé informácie správy o rezorte obrany a naše otázky, je to ich problém. Neviem si v právnom štáte predstaviť dôvod na odpočúvanie novinárov. Preto sme podali trestné oznámenie,“ reagovala šéfredaktorka Nora Slišková.

Zo žiadosti o ITP jednoznačne vyplýva, že VOS nasadila odpočúvanie, aby „cez stykovú bázu“ novinárov zisťovala vlastný únik informácií. Podľa šéfredaktorky Pravdy je neprípustné, aby tajná služba riešila neporiadok vo vlastných radoch a svoje úniky sledovaním novinárov.

Podľa nových zistení Pravdy však vojenská tajná služba nesledovala len novinárov, ale aj ľudí na ministerstve obrany. Medzi nimi napríklad vedúceho služobného úradu, o ktorom dokonca spracovávala informácie súkromného a rodinného charakteru.

Pred dvoma parlamentnými výbormi včera vypovedal aj Galko. Ani osobitný kontrolný výbor, ani brannobezpečnostný však s jeho vyjadreniami nebol spokojný, a preto sa poslanci dohodli, že urobia prieskum vo vojenskej kontrarozviedke a odpočúvania preveria aj na ministerstve vnútra, ktoré ich pre vojakov technicky zabezpečuje.

Z Galkových odpovedí na otázky členov brannobezpečnos­tného vyplynulo, že za odpočúvaním si stojí. Odpovede na otázky, či boli použité odpočúvania konkrétnych osôb, či boli legálne alebo nelegálne, sa však už nielen poslanci, ale ani verejnosť, ktorá mohla zasadanie výboru sledovať v priamom prenose, nedozvedeli. Odpoveď nedostal ani Robert Kaliňák zo Smeru, ktorý sa pýtal, prečo sa odpočúvanie skončilo 14. októbra, keď prezident oznámil, že vládu odvolá. Podľa Kaliňáka to usvedčuje VOS z účelovosti.

Galko sa dostal s poslancami Smeru viackrát do slovných potýčok. Vyčítali si svoj vzhľad a kto má aké ucho. Baška vyčítal Galkovi jeho vyjadrenie z leta na internete, keď Galko napísal, že príde čas, keď zverejní prepojenia redaktorov Pravdy a opozičných politikov, ktorí robia akcie voči nemu ako ministrovi obrany. „Čo sa vyhrážate,“ reagovali poslanci Smeru. Kaliňák ministrovi povedal, že nie je rok 1988 a „vy nie ste šéf ŠtB“. Galko kontroval: „Vy ste šéf ŠtB.“

Galko reagoval veľmi dotknuto, keď nezávislý poslanec Rudolf Pučík zverejnil informáciu, že minister na rokovaní výboru na kontrolu VOS tvrdil, že sa mala pripravovať jeho škandalizácia. „Dnes ste mi dali veľkú lekciu, že poslancom sa proste nedá veriť,“ povedal Galko. Rovnaké rozčarovanie dal najavo ešte dopoludnia, keď riaditeľ TA3 Michal Gučík, ktorého VOS odpočúvala tiež, zverejnil svoj rozhovor s Galkom z pondelkového večera. Galko ho v ňom ubezpečoval, že nemusí mať obavy. Podľa Galka je zverejnenie rozhovoru nefér, lebo v ňom hovoril aj o svojej rodine a mieni sa brániť na súde.

Podľa politológa Michala Horského dialóg ministra obrany Galka s poslancami parlamentných výborov potvrdil podozrenia, že minister nemá pod kontrolou vojenskú tajnú službu, za ktorú priamo zodpovedá. „Okrem výborov aj predsedníčka vlády vyzvala pána ministra na vyšetrenie a hlbšie objasnenie celej kauzy a správne sa nazdáva, že minister ju dostatočne neozrejmuje.“ Preto je podľa Horského logickým vyústením, že premiérka Iveta Radičová dnes navštívi prezidenta Ivana Gašparoviča a spoločne rozhodnú o osude ministra Galka.

Jej postup privítali aj bývalé koaličné strany. Predseda KDH Ján Figeľ povedal, že Galko „nedokázal dôveryhodne vysvetliť konanie VOS, za ktoré priamo zodpovedá. Verím, že všetky skutočnosti sa dôkladne prešetria tak, aby sa podobné prípady v budúcnosti neopakovali a zbytočne netraumatizovali občanov. Je smutné, že minister Galko nebol schopný prebrať zodpovednosť a neodstúpil sám“.

Poslanec Mostu-Híd Gábor Gál tvrdí, že premiérka rozhodla veľmi správne. „Je len škoda, že v sebe nenašiel toľko odvahy, aby sám podal demisiu,“ povedal o Galkovi Gál. Zdôraznil, že SaS sa hrá na hypertransparentnú a demokratickú a má takého ministra, ktorý nevie zvážiť, čo je únosné pre demokraticky právny štát a čo nie.

Exminister obrany za Smer Jaroslav Baška vyhlásil, že Galko sa ministrom ani nemal stať, pretože na výkon funkcie nemá profesionálne ani osobnostné predpoklady.

Odchodom ministra sa však kauza odpočúvania nekončí. Parlament by mal prijať nový zákon, ktorý dostane odpočúvanie pod kontrolu. O jeho nevyhnutnosti svedčia aj zistenia denníka Pravda, že sudca podpísal súhlas s odpočúvaním novinára Petra Kováča napriek tomu, že v žiadosti nebol ani správny dátum jeho narodenia, ani adresa prechodného bydliska. Premiérka včera oznámila, že ministerstvo spravodlivosti v rámci svojich kompetencií prešetrí rozhodnutia sudcov, ktorí legalizovali odpočúvania.

Zákon treba o to viac, že do redakcie denníka Pravda prišiel včera e-mail, podľa ktorého bola terajšia vedúca oddelenia domácich udalostí odpočúvaná vojenskou tajnou službou už v roku 2007, keď pracovala pre týždenník Žurnál. V tom čase bol ministrom obrany František Kašický za Smer. „Ak je to pravda, je to ďalšia odporná a šokujúca správa o tom, čo sa deje a dialo v tomto štáte,“ uzavrela šéfredaktorka Nora Slišková.

Spoločné vyhlásenie šéfredaktorov slovenských denníkov
**
Naša deklarácia je vyjadrením solidarity všetkých slovenských denníkov so žurnalistami priamo dotknutými kauzou odpočúvania. Praktiky, ktoré odhalila najnovšia kauza, považujeme za neprípustné a vnímame ich ako zásah do slobody tlače. Takéto zásahy priamo ohrozujú aj právo občanov na informácie. Ide nám o ochranu súkromia každého jednotlivca, ako aj o ochranu našich zdrojov a informátorov, bez ktorých by nezávislá a slobodná tlač nemohla existovať. Pripomíname, že právo na ochranu novinárskych zdrojov zaručuje aj tlačový zákon a ako novinári vždy budeme bojovať proti akémukoľvek zásahu do našich práv. Žiadame preto dôsledné prešetrenie celej kauzy, o ktorej budeme aj naďalej prinášať objektívne a vyvážené informácie. Dotknutí kolegovia a médiá budú mať vždy našu podporu pri vykonávaní svojej práce. Nancy Závodská, šéfredaktorka denníka Plus JEDEN DEŇ Nora Slišková, šéfredaktora denníka Pravda Júlia Kováčová, šéfredaktorka denníka Nový Čas Matúš Kostolný, šéfredaktor denníka Sme **Peter Vavro,
šéfredaktor denníka Hospodárske noviny

175 debata chyba