Ministerstvo obrany uzavrelo čudný tender

Ministerstvo obrany ešte pod vedením Ľubomíra Galka (SaS) vypísalo v januári tohto roka tender za viac ako päť miliónov eur, v ktorom mala byť rozhodujúcim kritériom najnižšia cena. Napriek tomu zákazku nezískala firma, ktorá prišla s najnižšou ponukou. Víťazom sa stala spoločnosť z Ostravy napojená na českú pravicu, hoci jej bola približne o 800-tisíc eur drahšia.

12.12.2011 10:31 , aktualizované: 17:14
Galko, minister obrana, lietadlo Foto:
Tender na výstavbu skladu pohonných hmôt na leteckej základni Sliač, ktorý vypísalo ministerstvo obrany, vyhrala ostravská firma Vae Controls. Na snímke sa bývalý minister Ľubomír Galko pripravuje na let albatrosom v Sliači tento rok v januári.
debata (64)

Tender sa týkal modernizácie letiska Sliač z prostriedkov Severoatlantickej aliancie a mal zabezpečiť výstavbu skladu pohonných hmôt a mazív. Mal to byť posledný z ôsmich projektov, cez ktoré NATO na Slovensku preinvestovalo viac ako 32 miliónov eur.

Ministerstvo obrany s výzvou začiatkom roka oslovilo priamo viacero domácich aj zahraničných firiem, z ktorých napokon osem vypracovalo projekty aj s cenovou ponukou. Kým najnižšia sa začínala pri cene 4,079 milióna eur, víťazná ponuka od firmy Vae Controls sa vyšplhala až na 4,897 milióna eur.

Ostravská firma Vae Controls je dcérskou spoločnosťou skupiny Vae Controls Group, ktorú tvorí 15 firiem. V minulosti ju pomáhal založiť bývalý český premiér a predseda ODS Mirek Topolánek, ktorý z nej neskôr odišiel, ale v súčasnosti je generálnym riaditeľom celého holdingu.

Firma uspela po tom, čo šesťčlenná výberová komisia ministerstva obrany štyri spoločnosti zo súťaže vylúčila. Údajne pre nesplnenie podmienok účasti. Vylúčené firmy však tvrdia, že ich ministerstvo zo súťaže vyradilo neoprávnene a vyčítalo im zväčša formálne chyby. Hovorca rezortu Ivan Rudolf, ktorého Pravda v tejto súvislosti oslovila, skonštatoval len toľko, že dve spoločnosti sa proti vylúčeniu zo súťaže odvolali.

Jednej z vyradených spoločností TSS Grade výberová komisia vyčítala, že nepredložila referencie a že projekt by realizovala o pol roka dlhšie, hoci za bezkonkurenčne najnižšiu cenu. Podobné výhrady mala komisia aj k projektu druhej cenovo najvýhodnejšej ponuky od bratislavskej spoločnosti Chemproces. Tá podľa komisie presne nenacenila tabuľky, ktoré riešili len fiktívne presuny zeminy a iných hmôt. Chemprocesu nepomohlo ani osobné stretnutie s výberovou komisiou, kde firma vysvetľovala, že s podobnými nákladmi v projekte rátala.

„Naša spoločnosť jasne niekoľkokrát deklarovala, že cena je konečná a zahŕňa všetky dodávky a práce potrebné k odovzdaniu funkčného diela podľa požiadaviek ministerstva obrany. Komisia to však neakceptovala,“ hovorí konateľ spoločnosti Miroslav Tomšík. Chemproces sa preto so sťažnosťou obrátil nielen priamo na Galka, ale aj na centrálu NATO v Bruseli.

„Momentálne pripravujeme všetky podklady právnikovi a následne po konzultácii s ním pravdepodobne podáme sťažnosť na Generálnu prokuratúru,“ dodáva Tomšík.

Tendrom sa pred časom zaoberala aj premiérka Iveta Radičová (SDKÚ). „Predsedníčka vlády sa podrobne oboznámila s priebehom tendra,“ odkázal tlačový odbor Úradu vlády. K akému záveru došla, už vo svojej odpovedi nespresnil.

Ostravská firma Vae Controls Group je v Česku mediálne známa. Bývalý premiér Mirek Topolánek v nej pôvodne vlastnil štvrtinový podiel. Ten síce v roku 2005 za 2,5 milióna českých korún predal, no začiatkom tohto roka sa do nej opäť vrátil. Ako upozornil časopis Týden, Vae Controls krátko nato získala obriu štátnu zákazku od Správy státních hmotných rezerv na modernizáciu skladu pohonných hmôt v Heřmanovom Městci za 124 miliónov českých korún.

Vedenie Vae Controls spájanie nových zákaziek s návratom Topolánka odmieta a tvrdí, že štátne zákazky získavali aj v minulosti. Rovnako to vraj bolo aj pri zákazke pre slovenské ministerstvo obrany.

„Pán Topolánek sa nikdy neangažoval v tejto zákazke, nikdy sa s nikým zo zúčastnených strán nestretol, nerokoval ani netelefonoval,“ povedal pre Pravdu spolumajiteľ firmy Leo Matloch. Podľa jeho slov sa Topolánek angažuje v odlišných činnostiach, ako je výkon akcionárskych práv v skupine, riadenie a kontrola jednotlivých spoločností či zaisťovanie ich efektivity a tvorba marketingu.

Topolánek pracuje aj ako konzultant v slovenskej investičnej skupine CTY Group, kde je jeho úlohou zabezpečiť zákazky najmä v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu.

To, že ministerstvo všetkých konkurentov firmy zo súťaže vyradilo, je podľa Matlocha bežné. „Ak firma nie je ani schopná vypracovať správnu a úplnú ponuku, má tento fakt určite svoju výpovednú hodnotu o jej kvalitách,“ dodáva s tým, že podmienky NATO, ktoré sú pri obdobných súťažiach nadradené národnej legislatíve, sú prísnejšie ako pri bežných tendroch.

Projekt sa už medzitým začal aj realizovať. Koncom septembra boli na Sliači vytýčené inžinierske siete a v súčasnosti sú vykopané základy pre skladovacie nádrže, pričom sa realizuje podkladový betón pre nádrže. Celá stavba skladu pohonných hmôt by mala byť hotová do októbra 2012.

Za posledný čas pritom nejde o jedinú pochybnú zákazku odvolaného ministra obrany Galka. V polovici novembra podpísal napríklad vyše miliónovú zmluvu na nákup troch vojenských sanitiek bez súťaže a krátko predtým po medializácii zrušil zmluvy na nákup 287 kusov nákladných vozidiel za desiatky miliónov eur, ktoré podpísal šestnásť dní po páde vlády.

Ministerstvo obrany reaguje

Ministerstvo obrany odmieta, že by uzavrelo čudný tender, o ktorom informovala Pravda. „Ministerstvo obrany pri vyhodnocovaní súťaže na postavenie skladu leteckého paliva na letisku Sliač postupovalo riadne podľa platných pravidiel NATO pri verejných zákazkách,“ uviedol Lukáš Milan z Komunikačného a tlačového odboru Kancelárie ministra obrany. Ako podotkol pre agentúru SITA, projekt financovala Severoatlantická aliancia, preto sa nepostupovalo podľa zákona o verejnom obstarávaní, ale práve podľa pravidiel Aliancie.

© Autorské práva vyhradené

64 debata chyba