„Zrejme zaň budem hlasovať. Je potrebné vyriešiť situáciu neobsadenia pozície šéfa regulačného úradu a riešením by bolo, aby ho dosadil parlament,“ povedal v utorok Stanislav Janiš, ktorý určuje postoj SDKÚ k energetickej legislatíve.
Časť SDKÚ pritom na Janišov pokyn spolu s ďalšími poslancami z KDH nesúhlasila s predchádzajúcim návrhom SaS, ktorý mal zdvojnásobiť počet členov regulačnej rady a namiesto jedného šéfa úradu mal dosadiť komisiu troch ľudí. Kresťanskí demokrati svoj postoj zdôvodnili podozrením zo snahy politicky ovládnuť regulačný úrad. „Novela navyše vylučovala prezidenta republiky z procesu vymenovania vedenia regulačného úradu,“ podotkol šéf výboru pre hospodárstvo Alojz Přidal (KDH).
Dočasný šéf regulačného úradu si myslí, že minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS) svojím návrhom odhalil podstatu sporu s regulačným úradom. „Samotný kandidát nie je dôležitý, dôležité je dostať možnosť navrhnúť poslušného kandidáta. Nájsť takéhoto človeka už potom bude jednoduché, zvlášť keď sa dá predpokladať mimoriadna iniciatíva síce nezorientovaného, ale v intenciách ministerských cieľov agilného predkladateľa januárového návrhu, poslanca Jurčíka (poslanec SaS, pozn. red.),“ zdôvodnil Jozef Holjenčík (nominant Smeru).
Ministerstvo hospodárstva však obvinenie z pokusu o politizovanie regulačného úradu odmieta. „Týmto legislatívnym návrhom sa snažíme do budúcnosti vylúčiť systémové zlyhania v činnosti regulačného úradu,“ podotkol hovorca Miškovovho rezortu Róbert Merva. „Tiež chceme prispieť k postupnej implementácii tretieho energetického liberalizačného balíčka,“ dodal Merva.
Práve zavádzanie tretieho liberalizačného balíčka do slovenskej legislatívy je podľa kuloárnych informácií kameňom úrazu v spore. Už v súčasnosti totiž regulačný úrad vplýva na tok miliárd eur, ktoré prúdia z rodinných rozpočtov Slovákov na platby za teplo, plyn, vodu či elektrinu. Po zavedení tretieho balíčka sa táto suma napríklad v prípade plynárenského priemyslu zvýši približne o viac ako pol miliardy eur, pretože úrad bude môcť kontrolovať zmluvy medzi SPP a tranzitnou firmou. Ovplyvní tak ďalšie fungovanie pološtátneho Slovenského plynárenského priemyslu, v ktorom má politických nominantov v rámci koalície práve SaS.
Brusel v treťom liberalizačnom balíčku požaduje prísnejšie oddelenie obchodu, distribúcie a prenosu plynu. Vplyv úradu na kontrolu SPP by sa zvýšil.
Boj o kreslo šéfa regulačného úradu
Čo doteraz SaS na ovládnutie úradu spravila
- Strana Sloboda a Solidarita chce zmeniť šéfa regulačného úradu, ktorý dočasne vedie Jozef Holjenčík (nominant Smeru).
- Dva pokusy strany ovládnuť úrad doteraz nevyšli, zvyšok koalície to odmietol, keďže by sa narušila nezávislosť úradu.
- Najprv chcela SaS, aby šéfa úradu zvolilo ministerstvo hospodárstva, potom vláda a najnovšie to má byť parlament.
- Tretí návrh SaS na voľbu cez parlament má šancu prejsť, keďže zvyšok koalície k nemu zatiaľ nemá výhrady.
O čo pri zmene šéfa úradu SaS môže ísť
- SaS na čele s Richardom Sulíkom má v koalícii najväčší vplyv í v energetike.
- Strana má personálny vplyv v pološtátnom SPP, podnikoch distribuujúcich elektrinu, Slovenských elektrárňach či plne štátnej Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave.
- Regulačný úrad má obrovský vplyv na tieto podniky a môže SaS brániť robiť obojstranne výhodné obchody.
- Po schválení tretieho liberalizačného balíčka by sa mal zvýšiť vplyv úradu na SPP, úrad bude mať vplyv na ešte väčšie toky peňazí v podniku, kde okrem nominantov SaS pôsobia vo vedení manažéri zahraničných privatizérov.