Riešením podľa neho nie je ani vytvorenie nového európskeho menového fondu, na ktorý by sa v prípade problémov mohli štáty automaticky spoľahnúť.

"Európska únia potrebuje prísnejšiu kontrolu, niečo ako väčší federalizmus," vyhlásil Mundell.

Ťažkostiam v eurozóne v súčasnosti čelí najmä Grécko, dôvodom je vysoký dlh krajiny. Rýchlu finančnú pomoc mu odmietlo najmä Nemecko, aj keď problémy Grécka prispeli k oslabeniu eura a na finančných trhoch sa objavili špekulácie o jeho vylúčení spomedzi krajín používajúcich spoločnú menu či o rozpade eurozóny.

Atény sa až po tlaku rozhodli prijať opatrenia na zlepšenie kondície hospodárstva. "Riešením pre Grécko nie je, aby bolo vylúčené z eurozóny, ale aby vyriešilo problém so svojím verejným dlhom. Trhy musia uveriť Grécku, že chce s týmto problémom niečo robiť," uviedol Mundell.

Samotné Grécko podľa ekonóma ešte existenciu eurozóny neohrozuje, väčšie problémy by mu spôsobili napríklad ťažkosti Talianska, ktoré má tiež vysokú zadĺženosť.

Mundell odmietol zverejnené úvahy v EÚ o vytvorení európskeho menového fondu, ktorý by bol obdobou Medzinárodného menového fondu a mohol by v prípade núdze poskytovať štátom pôžičky. "Nemyslím si, že je dobré vytvoriť v rámci Európy ďalšiu byrokraciu, ktorá by duplikovala štruktúru Medzinárodného menového fondu. Myslím, že Európska centrálna banka si plní svoju úlohu v rámci požičiavania a sťahovania meny," vyhlásil.

Mundell (77) získal Nobelovu cenu za ekonómiu v roku 1999 za analýzu monetárnej a fiškálnej politiky pri rôznych režimoch menových kurzov a za analýzu optimálnych menových oblastí. V súčasnosti pôsobí na Kolumbijskej univerzite v New Yorku.