Teoreticky by ho preto mohol opustiť až po parlamentných voľbách 2014, keď sa bude formovať ďalšia vláda. Tá terajšia nie je z jeho účasti na jej rokovaniach najšťastnejšia a rada by sa ho zbavila.
Právo vymenúvať a odvolávať riaditeľa síce prináleží vláde, lenže tá tak môže urobiť iba v odôvodnených prípadoch. Ak by napríklad bol šéf poisťovne viac ako pol roka práceneschopný, riadne si neplnil povinnosti, prípadne sa dopustil trestného činu.
Muňko by síce z funkcie mohol odísť dobrovoľne, to však nateraz odmieta. Po júnových voľbách sa navyše opäť stal poslancom Národnej rady SR a ani súbežné pôsobenie na oboch stoličkách nechápe ako konflikt záujmov. „Platí zákon,“ vyjadril sa zatiaľ jediný raz verejne na túto tému. Platná legislatíva mu naozaj súbeh týchto funkcií nezakazuje, azda však aj preto, že v histórii Slovenska sa doteraz nikdy nevyskytol.
Dobrovoľný odchod z funkcie Muňkovi už viackrát odporučil aj nový minister práce Jozef Mihál (SaS). „Pán riaditeľ môže odstúpiť sám. Mal by zvážiť, či zvládne obe významné funkcie,“ vyjadril svoj názor s dodatkom, že vykonávať ich naraz nie je normálne ani etické. V najbližších dňoch však mieni s Muňkom hovoriť o finančnom stave poisťovne, ktorá vykazuje miliónové straty.
Muňko, jeden z najbližších spolupracovníkov expremiéra Roberta Fica (Smer), sedel aj na stredajšom zasadnutí vlády, keďže z titulu šéfa veľkej štátnej inštitúcie má na to právo. „Nebol to príjemný pocit,“ komentoval jeho prítomnosť Mihál, ktorý by v súvislosti s Muňkovým prípadom privítal aj určité legislatívne zmeny.
Na čele Sociálnej poisťovne vystriedal Muňko pred dvoma rokmi Ivana Bernátka, takisto nominanta Ficovej vlády. Známy je z kauzy nelegálnej držby ohrozených tropických papagájov, pre ktorú ako poslanec parlamentu vo volebnom období 2002 až 2006 čelil pokusom o zbavenie imunity.
Meno šéfa poisťovne sa v minulosti skloňovalo aj v súvislosti s jeho možnou spoluprácou s ŠtB. Vo zväzkoch sa totiž objavilo totožné meno agenta so zhodným dátumom narodenia a krycím menom Slávik. Muňko však kontakty s komunistickou tajnou službou poprel.
Súčasný riaditeľ Sociálnej poisťovne si zle nežil ani za bývalého režimu. Od roku 1976 viedol štátnu cestovnú kanceláriu Slovakoturist. Po revolúcii svoje skúsenosti zúročil už v súkromnej sfére, keď za Mečiarovej vlády sprivatizoval najväčšiu slovenskú cestovku Satur.
Po roku 1989 podnikal Muňko v oblasti hazardných hier. Vlastnil napríklad spoločnosť Casinos Slovakia, ktorej základné imanie sa za jeho pôsobenia pohybovalo na úrovni okolo 70 miliónov korún (vyše 2,3 milióna eur). Patrilo jej aj najväčšie slovenské kasíno v bratislavskej Redute. Po vstupe do politiky však tieto majetky prepísal na dcéru.
Už počas pôsobenia v Sociálnej poisťovni sa Muňko najviac zviditeľnil výrokom na adresu sporiteľov v druhom pilieri, ktorým odkázal, že „prišli o všetky úspory“, ktoré doň vložili. Za výrok, ktorý nevedel podložiť dôkazmi, napokon exministerka Viera Tomanová (Smer) jeho hlavu nežiadala.