Spolu s ďalšími mimovládkami protestujete proti zrušeniu postu podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny. Prečo je ten úrad taký dôležitý?
Ľudské práva sa prejavujú vo všetkých politikách, ktoré štát robí. Ľudské práva, to je napríklad právo na slušné bývanie, sociálne zabezpečenie, zdravotnú starostlivosť, právo na informácie. Ich dodržiavanie súvisí s prácou polície, týkajú sa teda ministerstva vnútra, so sociálnymi vecami, teda aj ministerstva práce a sociálnych vecí a podobne. Sú to naše práva. A inštitúcia podpredsedu vlády má na starosti to, aby sme tie práva naozaj dostali do života. Aby sa napríklad antidiskriminačný zákon dostal prierezovo do agendy ministerstiev. Je to oblasť, ktorá prerastá všetky ministerstvá. Pritom aj jednotlivé ministerstvá, keď prichádza k tomu, že sa im má presunúť ďalšia agenda, hovoria, že s tým majú problém. Nemajú ľudí, ktorí sa v tejto problematike vyznajú.
Nestačí Rada vlády pre ľudské práva a menšiny, rôzne výbory, splnomocnenci?
Rada vlády je len poradný, aj keď veľmi dôležitý orgán. Ak je navrhnutý zákon, ktorý je napríklad diskriminačný voči ľuďom so zdravotným postihnutím, tak vláde odporučí, aby zákon nebol prijatý. Ale nemá právomoc robiť politiku, či finančné prostriedky. Nemá kompetenciu podpredsedu vlády zasahovať do toho, čo sa deje, upozorňovať ministerstvá alebo ich kontrolovať.
Prečo sa podľa vás oblasť rómskej problematiky a dotácií má presunúť na ministerstvo vnútra, keď sa týkajú napríklad projektov v oblasti bývania, školstva a zdravotníctva?
Nedáva mi to nijaký zmysel. Je to taká komplexná problematika, že sa nedá očakávať, že ministerstvo to bude zvládať. V tejto oblasti sme sa ani za tých dvadsať rokov veľmi neposunuli. A teraz to chcú vytesniť na jedno ministerstvo, ktoré na to vôbec nie je pripravené. Rovnako by bolo čudné, ak by sa to presunulo len na ministerstvo školstva alebo zdravotníctva. Kompetencie nemožno pohadzovať hore-dole. Musí byť jasné, kto ich má a za čo nesie zodpovednosť.
Nesúvisí to s iným vnímaním problému a prevenciou kriminality?
To by bolo úplne pomýlené. Prevencia kriminality je špecifický problém. Aj za predchádzajúcej vlády premiéra Fica sa táto problematika už pripravovala úplne inak. Aj samotní policajti prišli na to, že by bolo výborné spolupracovať so sociálnymi a komunitnými pracovníkmi v teréne. Už vtedy sa hovorilo, že by bolo vhodné prierezovo spolupracovať.
Ale aj napriek tomu, že tu bol úrad podpredsedu vlády pre ľudské práva, veľký posun sa neurobil.
Úrad podpredsedu vlády by podľa nás mal byť posilnený, a nie zrušený. Bol totiž súčasťou Úradu vlády a chceli sme, aby mal vlastne silný rezort. Pretože, vezmite si, čo všetko má na starosti jedno ministerstvo. A podpredseda by mal do toho všetkého vidieť a zasahovať z hľadiska toho, či sa plnia záväzky. Agenda by mala byť rozložená medzi ministerstvá podľa toho, čo im prináleží, ale mal by byť niekto, kto to koordinuje, kontroluje, vyhodnocuje a podľa toho povie, kde treba pridať s financiami, energiou, ľuďmi. Premiér má dosť iných starostí. Keď sa konečne podarilo začať takto o tom rozmýšľať, úrad podpredsedu bol zrušený.
Nie je to tým, že chýba dlhodobá stratégia a politická zhoda na tom, že je to dôležitá oblasť?
Súhlasím. Každá vláda má tie isté záväzky. Mne je jedno, aká je vláda, ale nech ich plní. A treba tiež strategické rozmýšľanie o tom, čo bude o pár rokov. Všade sa napríklad rieši problém starnutia obyvateľstva. A tak ako sa budú meniť potreby ľudí, budú sa meniť aj problémy, ktoré riešia ministerstvo práce či zdravotníctva. Netreba zatvárať oči, treba to riešiť. Aj preto je zrušenie postu podpredsedu vážnym krokom späť. Na tomto poste sa začala vlani pripravovať dlhodobá stratégia ochrany práv a presadzovania ľudských práv. Presne to treba robiť. Začať mapovať terén a povedať si, kde sú vážne problémy a kde treba veľmi intenzívne pracovať teraz, aby sme v budúcnosti nemali vážny problém. Vidno to na problémoch, ktoré sa neriešili skôr. Preto sme sa nedokázali v rómskej problematike viac posunúť.
Aké následky môže mať to, že sa presúvajú kompetencie ministerstvám, ktoré na to nie sú pripravené?
Agenda stojí, ľudia na úradoch nevedia, čo bude. Pripravujú sa správy k plneniu našich medzinárodných záväzkov. Teraz má Slovensko podať napríklad správu k plneniu Dohovoru OSN o právach ľudí so zdravotným postihnutím. Nie sme v tejto oblasti na tom dobre. Nesplnili sme všetko, k čomu nás ten dohovor zaväzoval. Zastavené je aj vyhodnocovanie projektov v rámci dotačných schém z Úradu vlády.
Spomalí sa aj financovanie projektov na rómske komunity z peňazí únie?
V tejto oblasti sa treba sústrediť na monitoring a vyhodnocovanie projektov, aby bolo jasné, ako a kým boli použité. Veľa peňazí sa totiž stratilo bez viditeľného účinku. Silný úrad podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny by v tom určite pomohol, pretože by rozšíril možnosti uchopiť túto problematiku komplexne a systémovo. Zároveň by sa tým posilnili i možnosti splnomocnenca pre rómske komunity riešiť konkrétne problémy cez zacielené programy financované transparentne a v nadväznosti na verejne politiky. Zdroje, či už finančné alebo ľudské, musia byť nasadené tam, kde sa tvoria a realizujú verejné politiky a kde sa o nich rozhoduje kompetentne.