Obaja dostali na odchod z funkcie sumy, ktoré sa vymykajú etickým normám. Hrdá si prilepší o 178-tisíc eur, Kravec o takmer 170-tisíc. O odmeny v slovenských podmienkach nenáležité sa im postaral exminister dopravy a šéf KDH Ján Figeľ, ktorý však zodpovednosť odmieta. Tvrdí, že pravidlá pre takéto odmeny si nastavili samotné manažmenty. Zamestnanec s priemernou mzdou by si porovnateľnú sumu zarobil za takmer 20 rokov, penzista s priemerným dôchodkom by toľko dostal až za dvakrát také dlhé obdobie.
„Odmeny vyplatené v takejto výške sú naozaj škandalózne,“ tvrdí expremiérka Radičová. Pripomína, že zabrániť podobným prípadom mal vlani novelizovaný Zákonník práce. Pravidlá síce pripúšťali možnosť osobitných manažérskych zmlúv, ktoré mali schopných adeptov motivovať, aby vzali vysoké funkcie v štátnej sfére. Tie však, podľa expremiérky, mali byť plne záležitosťou rezortného ministra. Figeľ sa teda z kauzy vyviňovať nemôže.
Exminister Figeľ, ktorý Kraveca aj Hrdú do funkcií nominoval, sa dnes obhajuje tým, že o takom vysokom odchodnom pre nich nevedel. „Existujú manažérske zmluvy a tie, žiaľ, nekopírovali nastúpený trend, pričom minister nebol o nich informovaný, keďže sa schvaľujú na úrovni predstavenstva. Spomínané odstupné vyplýva práve z tejto manažérskej zmluvy. Je to zlyhanie predstavenstiev týchto spoločností,“ bráni sa Figeľ. Podľa neho by do budúcnosti bolo vhodné zaviesť stropy odmeňovania, aby zmluvy motivovali a zároveň odmeny neboli neprimerane vysoké.
Prečítajte si aj komentár Chamtivosť…
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
„Figeľ sa dnes skutočne nemôže tváriť, že nevedel, čo podpisuje. Veď bol, preboha, minister!“ hodnotí kauzu dvoch zlatých padákov politológ Tomáš Koziak. Podľa neho je viac ako čudné, že prevalenie sa tejto „absurdity“ doteraz KDH a jeho predsedu doslova nezomlelo. A že aj odozva iných politických strán a verejná mienka všeobecne sú stále také vlažné.
To, či by sa Hrdá s Kravecom nemali odmien vzdať, Radičová „ponecháva na posúdení zúčastnených“. V tejto súvislosti však pripomenula prípad šéfa Sociálnej poisťovne Ľuboša Lopatku, ktorý mal vo februári dostať odmenu 55,4-tisíca eur, teda 12-násobok svojho platu. „Napokon ju nedostal,“ uviedla.
Po nástupe Lopatku do funkcie v roku 2010 sa pritom hospodárenie Sociálnej poisťovne zlepšilo. Inštitúcia do roka vybrala na poistnom o 382,5 milióna eur viac. Naproti tomu Hrdá si mala odmenu zaslúžiť za zníženie plánovanej straty. Aj to sa však podarilo iba vďaka zastaveniu súdneho sporu. Kravecove železnice majú na konte tisíce prepustených železničiarov, ktorým rezort práce či dopravy napokon ani nezabezpečil rekvalifikáciu.
Kravec tvrdí, že o konkrétnej sume svojho padáka nevedel a dozvedel sa ju až pri pohľade na svoj osobný účet v banke. „Výška ma prekvapila, ani som netušil, že na odchod sa okrem 12-násobku mzdy vypláca aj 100-percentná hmotná stimulácia, ktorá sa vypočítava podľa Zákonníka práce z priemernej mzdy vyplatenej za rok 2012. Odstupné bolo zvýšené o tento priemer, keď som dostal doplatok stimulácie za rok 2011,“ vraví. Časť náhrady mzdy, ako po novom pomenúvajú „padáky“, chce venovať na dobročinné účely. „Urobil by som to aj vtedy, keby táto situácia nevznikla. Aká veľká to bude časť, to si však musím premyslieť,“ dodal. Exriaditeľ osobnej železničnej dopravy bral mesačne mzdu 4 800 eur a raz za štvrťrok dostával odmenu vo výške mesačného platu.
Hrdej padák pozostával z trojmesačného odstupného, z 12 mesačných platov za to, že sa v najbližšom období nezamestná u konkurencie a napokon z dvoch percent sumy „ušetrenej v rámci zlepšenia hospodárenia“ štátnej firmy. K tomu, či peniaze zoberie, sa odmenená zatiaľ nevyjadrila.
Koziak by za „slušné východisko“ Figeľa z tejto situácie považoval jeho okamžitý odchod z funkcie, nie opätovnú kandidatúru za šéfa KDH. „Pokiaľ by v demokraciách, kde sú slušnosť a morálka skutočné hodnoty, nevyvodila niektorá strana po takomto škandále nijaké opatrenia, pôsobilo by to na ňu priam devastačne,“ zdôrazňuje. Politológ upozornil, že pri padákoch nejde o jedinú kauzu, ktorú predseda hnutia nevedel vysvetliť. Pred časom pri vysvetľovaní pridelenia lukratívneho bytu v centre Bratislavy nedokázal reagovať inak, ako v preňho už typickom štýle „ja nič – ja muzikant“. „V normálne fungujúcej spoločnosti a normálne fungujúcej politickej scéne by mu to už neprešlo,“ konštatoval politológ.
„Figeľova argumentácia je vskutku ťažko obhájiteľná. Bolo by vhodné, aby predseda kresťanských demokratov prehodnotil svoje zotrvanie vo funkcii,“ mieni politológ Juraj Marušiak. Ako dodáva, aj kauzy padákov svedčia o tom, že KDH je zrelé na hlbokú vnútrostranícku personálnu aj programovú obrodu.
Slabý ohlas verejnosti pripisuje Marušiak apatii a otupenosti sklamaných občanov. „Do volieb je ďaleko. A táto kauza môže podobne ako mnohé iné tiež rýchlo upadnúť do zabudnutia. Najmä ak ju prekryjú ďalšie, možno aj oveľa závažnejšie kauzy,“ uzatvára.
Pravda zisťovala aj reakcie stredopravých politických strán, ktoré s KDH kedysi tvorili koalíciu a naďalej sa hlásia k spolupráci s ním. ,Pri zlatých padákoch je zodpovednosť na príslušnom ministrovi," reagoval predseda SaS Richard Sulík. „K tejto téme sa nebudeme vyjadrovať,“ poslala strohé stanovisko strana Most-Híd.
„Vyzývam môjho kolegu a spolustraníka Pavla Kraveca, ale aj iných straníckych nominantov, aby vyplatené nehorázne odmeny vrátili na účty firiem, z ktorých ich získali. V terajšej ťažkej hospodárskej situácii považujem za neprijateľné správať sa v duchu pochybných praktík z minulosti. Keby som dnes mlčal, bolo by to z mojej strany pokrytecké,“ vyhlásil poslanec KDH Július Brocka, ktorý len pred niekoľkými dňami prišiel o nomináciu na podpredsedu strany.
Zlaté padáky v podnikoch s účasťou štátu boli však problémom za každej vlády. Ešte v roku 2010 si bývalý šéf nákladného dopravcu ako nominant Smeru po odchode z podniku prilepšil o odstupné 154-tisíc eur. Ide o sumu, ktorá sa rovnala jeho 14 platom. Iný člen predstavenstva rovnakej firmy, ale nominant HZDS, odišiel z funkcie v roku 2010 s odstupným takmer 130-tisíc eur. Manažérske zmluvy sa pritom v štátnych železniciach po roku 2010 upravovali oproti obdobiu spred roka 2006, keď odchodné brali zase nominanti SDKÚ. V štátnej Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústave dostali v roku 2010 členovia predstavenstva po voľbách na odchod po 135-tisíc eur, v roku 2006 po 100-tisíc eur na osobu.
V roku 2011 zarezonoval v rezorte dopravy aj prípad výmeny v Národnej diaľničnej spoločnosti, kde člen predstavenstva mal po štyroch mesiacoch vo funkcii zobrať odstupné 12-tisíc eur. V štátnej lotériovej spoločnosti Tipos zase tento rok podpísal exminister financií Ivan Mikloš na odchod šéfovi Tiposu odmenu vyše pol milióna eur.
Vládny Smer už avizoval, že vyplácaniu neprimeraných zlatých padákov zabráni. „Vláda na ostatnom zasadnutí prijala uznesenie, podľa ktorého majú všetky rezorty predložiť zoznam oceňovania manažérov v štátnych podnikoch. Na základe získaných informácií následne podnikne ďalšie kroky,“ potvrdil riaditeľ tlačového odboru Erik Tomáš.