Haulík hovorí, že účasť sa líši podľa záujmu o konkrétne problémy obce či mesta. Tradične chodí viac ľudí voliť na vidieku ako v mestách. Podľa sociológa ide o prirodzený jav, pretože ľudia sa v obciach lepšie poznajú na rozdiel od miest, kde je väčšia anonymita. Baránek si navyše myslí, že na dedinách je to aj spoločenská udalosť.
Politické strany vnímajú boj o radnice ako vec prestíže. Pred štyrmi rokmi sa pohádali, kto vlastne vyhral komunálne voľby. Otázkou je, ako dokáže práve účasť ovplyvniť ich výsledok. Na vidieku by mohol zabodovať najmä opozičný Smer. Haulík upozornil, že je rozdiel medzi obcou s 200 obyvateľmi a veľkým mestom, a preto sa to nedá porovnávať. Myslí si však, že komunálne voľby sú nastavené tak, že každý v nich vyhráva a každý si v nich nájde pozitíva. Popri straníckych kandidátoch totiž mávajú úspech aj nezávislí kandidáti a navyše víťazi sa zložito identifikujú v rôznych zmiešaných koalíciách. Až tak jednoznačne by Haulík nekomentoval výsledok komunálnych volieb ako reakciu na spokojnosť občanov s vládou.
„Celkom určite si však bude chcieť volič Smeru zlepšiť apetít,“ domnieva sa.
Centrály parlamentných strán už avizovali, že istú časť financií vyčlenia na mobilizačnú kampaň. Takto chcú postupovať Smer, KDH a Most-Híd. Haulík si myslí, že celoplošná kampaň nemá zmysel. Tam, kde sa strany cítia silnejšie, môže však podľa neho dobrý marketing ovplyvniť výsledok. Podobný názor má aj analytik Baránek. Povedal, že strany by mali pomáhať svojim kandidátom finančne a materiálne, aby si oni sami tvorili primeranú kampaň, pretože najlepšie poznajú miestne podmienky.
Na otázku, čo môže teda ľudí motivovať k účasti, Baránek povedal, že sú to predovšetkým problémy, s ktorými sa ľudia dennodenne stretávajú. Získať môže potom taký kandidát na starostu, ktorý ich dokáže dobre odkomunikovať.
Špecifická situácia bude v hlavnom meste Bratislave. Kľúčovými súpermi sú nezávislý Milan Ftáčnik s podporou Smeru a pravicová kandidátka Magda Vášáryová. Haulík očakáva pomerne otvorený súboj a myslí si, že sa bude voliť viac stranícky.
Otázkou, je, či kampaň obidvoch kandidátov privedie k urnám aj viac voličov. Pred štyrmi rokmi bola nadpriemerná volebná účasť najmä v okrajových mestských častiach Bratislavy – v Čunove, Devíne, Jarovciach, Rusovciach. Naopak, najslabšia bola v najväčšej mestskej časti v Petržalke, len niečo vyše 27 percent. Baránek to zdôvodnil tým, že menšie mestské časti fungujú do istej miery vidieckym spôsobom a ľudia sa tam viac poznajú. „Všeobecne platí, že čím je priestor viac urbanizovaný, tak sa účasť znižuje,“ povedal Baránek.
Práve v Petržalke doteraz pôsobil ako starosta Ftáčnik. Otázkou je, či ovplyvní výsledok primátorských volieb práve spokojnosť s Ftáčnikom, hoci účasť tam bola naposledy nízka. Baránek si nemyslí, že by spokojnosť s Ftáčnikom bola zásadným motivačným prvkom pre Petržalčanov. „Možno to u malého percenta ľudí zaberie, pochybujem však, že by to bol masový jav,“ dodal analytik.