Ráno s ním boli síce dvaja lekári, no jeden z nich zakrátko nahlásil chorobu a odišiel. Aj akútni pacienti tu tak podľa vedenia nemocnice môžu mať problém.
Sestričky tu kmitali. Usmievali sa na pacienta, bol to však profesionálny grif. Jedna z nich napokon medzi dverami otvorene prehovorila o strašnej neistote. „Miesto jedenástich doktorov tu zostal len jeden – primár. A s ním jediným to tu nezvládneme.“ Meno nechcela uviesť, zrejme aj preto, že sa spolu s ostatnými kolegami bála o prácu.
„Nevieme, či ešte máme šancu prísť budúci týždeň do práce. Bojíme sa, že naše oddelenie každú chvíľu zavrú. Z troch poschodí sa dve už zatvorili,“ dodala sestra. Vyzváňali tu telefóny. Ľudia sa pýtali, či môžu ozaj prísť, keďže sú objednaní. Ak išlo len o infúzie a úkony, ktoré zvládne aj sestra, tak mohli. Ostatným mali skúsiť šťastie o týždeň.
Kto sem prišiel na takéto drobné ošetrenie, odchádzal normálne bez pocitu stresu. „Nemal som žiadne problémy, sestričky boli veľmi ochotné a žiadne napätie som si nevšimol. Nemám obavy,“ povedal dôchodca Igor Dej z Trnavy.
Niektorí si však mierne napätie všimli. „Ľudia, čo tu zostali pracovať, sú neistí. Ak by o prácu prišla sestrička, ktorá tu robí 25 rokov, len kvôli tomu, ako sa teraz zachovali jej kolegovia, bolo by to nesprávne,“ poznamenal starší muž, ktorý je držiteľom Jánskeho plakety. Meno nechcel zverejniť kvôli prípadným nepríjemnostiam. Na neurológiu chodí pravidelne už niekoľko rokov, pozná sa s doktormi „Ešte v stredu som sa tu rozprával s jedným lekárom. Pristavil ma, spýtal sa, ako sa mám a dnes je zrazu na péenke. Je to zvláštne…“ dodal.
Priamo na oddelenie novinárov nepustili. Primár bol práve na cerebrálnej jednotke – kde sa riešia akútne stavy, najmä cievne mozgové príhody. Cez sestričky odkázal, že nebude komunikovať.
Riaditeľ nemocnice Gabriel Pavelek sa v štvrtok pokúšal „požičať si“ neurológov z Bratislavy. Ani v poobedňajších hodinách sa to však nedarilo. „V takomto stave dokážeme len s veľkou námahou zabezpečiť neodkladnú zdravotnú starostlivosť.“ Podľa prednostu Obvodného úradu Jozefa Kloknera je ďalšou možnosťou rozvoz pacientov do okolitých nemocníc, ide však o vzdialenosti cez 50 kilometrov.
Péenku ako argument viacerých lekárov označil Klokner za nehumánne rozhodnutie. „Dostali sa tak na úroveň ľudí, u ktorých je podozrenie, že zneužívajú chorobu.“ Lekári, ktorí aj napriek núdzovému stavu neprišli do práce, dostanú podľa neho dve šance – dvakrát ich navštívia pracovníci obvodného úradu s výzvou, aby nastúpili do nemocnice. „V prípade neposlúchnutia sa bude postupovať v zmysle zákona. Za porušenie povinnosti pri hrozivej tiesni môže súd uložiť vinníkovi trest vo výške 3 až 8 rokov,“ upozornil prednosta.