Práve preto žiada časť koalície návrh reformy, ktorú predstavili rezorty financií a práce, prepracovať. Experti vládnych strán mali o zmenách daní a odvodov rokovať ešte minulý týždeň, pre koaličnú krízu však k rozhovorom doteraz nedošlo. Na stole tak je zatiaľ len prvá, pôvodná verzia. Most aj KDH však avizujú, že budú presadzovať niektoré zásadné zmeny.
Podľa predstáv rezortov financií a práce by základom pre výpočet daní aj odvodov mala byť takzvaná superhrubá mzda, čiže súčasná hrubá mzda zvýšená o odvody, ktoré za zamestnanca platí zamestnávateľ, teda o 35,2 %. Do nej by sa mali počítať aj odmeny, náhrady za nadčasy či pracovnú pohotovosť a podobne.
Z toho by každý zamestnanec jednotne platil 19-percentnú daň, 19-percentné sociálne poistenie a 9-percentné zdravotné poistenie. Diskutuje sa o znížení odpočítateľného minima, ktoré je dnes 296,60 eur. Podľa rezortov práce a financií by to zlepšilo čisté príjmy ľuďom s nízkymi zárobkami. Z peňaženiek by malo ubudnúť tým, ktorí majú hrubý plat nad 2 800 eur.
Superhrubú mzdu zaviedla pred dvoma rokmi aj pravicová vláda Mirka Topolánka v Česku, nedávno však ďalší pravicový premiér Petr Nečas oznámil, že tento „český unikát“ mieni zrušiť. Podľa českých ekonómov totiž jej používanie viedlo k deformácii daňového systému, vyberaniu „daní z daní“ a chaosu v odvodoch. Na podobné riziká upozorňuje aj časť našich ekonómov.
„Plne s českými kolegami súhlasím. Mali by sme si zo skúseností našich susedov zobrať ponaučenie. Inak to povedie len k zbytočnému mrhaniu energiou a finančnými prostriedkami celej spoločnosti,“ upozorňuje Pavol Kárász z Prognostického ústavu SAV.
Slovenské vládne strany konečné stanoviská ešte nepovedali, predpokladá sa však, že po novom by sa dane aj poistné odvody mali platiť už od budúceho roka.
Daňové zaťaženie ľudí by malo vzrásť, keďže poklesne aj suma zo mzdy, ktorá zdaneniu nepodlieha. Naopak, odvody sa o viac ako tretinu znížia. „Všetkým pracujúcim by sa v konečnom dôsledku mali čisté mzdy zvýšiť, najviac tým, ktorí zarábajú najmenej,“ tvrdí hovorca ministerstva financií Martin Jaroš. Straty môže podľa neho očakávať asi trojtisícová skupina nadštandardne zarábajúcich, s mesačným hrubým príjmom nad 2 800 eur. "Zmeny sa vôbec nedotknú dôchodcov, ľudí bez príjmu, osôb starajúcich sa o deti či dlhodobo chorých,“ tvrdí hovorca.
„Podľa našich predbežných záverov by úpravy veľmi negatívne pocítili najmä osoby samostatne zárobkovo činné či tie, čo pracujú na dohody,“ nesúhlasí šéf sociálneho výboru parlamentu Július Brocka (KDH).
„Máme viacero námietok. Napríklad tú, že na nový systém by doplácala 300-tisícová skupina živnostníkov, ktorá má podľa nás v spoločnosti úplne iné poslanie a aj menej výhod ako bežní zamestnanci,“ pridal sa Ivan Švejna (Most). Nejednoznačne sa tiež stavia k myšlienke nastaviť systém tak, aby viac pomáhal nízkopríjmovým ako vysokopríjmovým skupinám, najmä ak pojem „vysoký príjem“ je v slovenských podmienkach veľmi relatívny.
Ďalším sporným bodom je, že zdaneniu by po novom mali podliehať aj odvody, ktoré sa už nebudú odpočítavať z daňového základu. Odvody by navyše mali rovnocenne platiť všetci, teda aj dohodári či živnostníci, ktorí dnes majú priestor na ich znižovanie. Úpravou by zanikli aj fondy Sociálnej poisťovne, zostal by len jeden. Premiérka Iveta Radičová sa prikláňa k modelu, pri ktorom by sa zdravotné odvody zrušili úplne.
Podľa časti slovenských ekonómov by mohla superhrubá mzda vniesť neporiadok do verejných financií. Pripomínajú tiež, že viaceré skupiny obyvateľstva ňou nespravodlivo utrpia.
Kresťanskí demokrati sú za zjednotenie daní a odvodov a zjednodušenie systému, podľa Brocku však o nastavení percent pre odvody či iných dosahoch treba ešte dôkladne rozhodovať. „Zmeny sa predsa dotknú všetkých kategórií obyvateľstva. Na to, aby sme systém nastavili naozaj správne, potrebujeme čas,“ mieni zástupca KDH.
Švejna zase upozorňuje, že nie je až také podstatné, akým spôsobom sa dane či odvody do systému vyberú. „Podstatu problému vidím skôr v tom, koľko z neho ľudia budú môcť získať. Nie je predsa jedno, aké dostanú dôchodky, nemocenské, invalidné,“ mieni. Odpovede na tieto otázky podľa neho zatiaľ ministerský materiál nedáva.
Napriek tomu by najmä koaličná SaS superhrubú mzdu najradšej zaviedla už od polroka. Opatrenia smerujúce k jednotnému výberu daní a poistného chce viazať k počiatku roku 2012. A už v roku 2013 chce zaviesť odvodový bonus.
„Superhrubá mzda bude zvádzať k zdaniu, že na Slovensku je to s výškou miezd v podstate veľmi slušné. Takisto naoko až takmer o polovicu znížená suma odvodov. Zmiasť by to mohlo aj zahraničných pozorovateľov a u nás viesť k mzdovej stagnácii,“ upozorňuje Kárász. Obáva sa, že reformou sa napokon vytvorí akýsi daňový a odvodový hybrid, kde nebude jasné, koľko a za čo si doň občan zaplatil, a rovnako nesystémové bude aj čerpanie z neho. „Ak by navrhnuté kroky mali vyústiť do zavedenia odvodového bonusu, tak podotýkam, že dopadovú štúdiu o prednostiach ale aj rizikách tohto zámeru doteraz nikto nepredložil,“ uvádza Kárász.
Naopak, ekonóm INESS Radovan Ďurana superhrubú mzdu obhajuje. „Považujem za dobré odstrániť fikciu o akýchsi odvodoch platených zamestnávateľom, keď sú to beztak len peniaze zo mzdy zamestnanca,“ hovorí. Zrovnoprávnenie živnostníkov so zamestnancami však označil za nesprávne, lebo musia znášať väčšie riziká.