„Slovenský vodohospodársky podnik nemá v tomto roku na investičné protipovodňové opatrenia ani vyčlenené kapitálové výdavky zo štátneho rozpočtu. Podobne to bolo aj v rokoch 2009 až 2011, preto podnik nemohol začať s plánovanými opatreniami proti povodniam,“ vysvetlil hovorca ministerstva životného prostredia Maroš Stano. Prostriedky na potrebné kroky si nakoniec vodohospodári museli zabezpečiť z vlastných zdrojov a Kohézneho fondu Európskej únie, spolufinancovaných štátom. Tak to bude aj v tomto roku, keď na protipovodňové opatrenia plánuje použiť vyše 13 miliónov eur, z toho takmer 10 miliónov z Kohézneho fondu.
Na budúci rok si však rezort životného prostredia v rámci priorít nárokuje na viac ako 27,5 milióna eur, aby pokryl nevyhnutné výdavky. „Medzi nimi aj plnenie programu protipovodňovej ochrany či udržiavanie splavnosti vodných ciest, vytyčovanie plavebnej dráhy a v neposlednom rade aj prieskum, monitoring a sanáciu havarijných zosuvov,“ vymenoval Stano. Možné záplavy podľa neho pritom hrozia takmer na 1 300 kilometroch vodných tokov na Slovensku.
O naliehavosti prijatia účinných protipovodňových opatrení sa diskutovalo najmä po katastrofálnych záplavách pred dvoma rokmi. V auguste 2010 preto bývalá vláda zriadila post splnomocnenca pre územnú samosprávu, integrovaný manažment povodí a krajiny, ktorý zverila Martinovi Kováčovi. Ten potom vo vláde presadil, aby schválila program revitalizácie krajiny. Jeho súčasťou boli opatrenia, ktoré navrhol kontroverzný košický ekológ Michal Kravčík. Proti povodniam sa malo bojovať systémom priekop, hrádzí, jazierok a malých ,,prehrádzok" na tokoch, ktoré mali zachytiť dažďovú vodu.
Politickú zodpovednosť za „najväčší environmentálny projekt bývalej vlády“ prevzala niekdajšia premiérka. Na jeho rozbehnutie vyčlenila 580-tisíc eur zo svojej rezervy, Úrad vlády dal na to vlani ďalších takmer 26 miliónov, no v priebehu desiatich rokov mala ísť na projekt až miliarda eur. Rátalo sa i s peniazmi z eurofondov. V roku 2010 sa do projektu zapojilo 23 obcí, o rok neskôr 190 a v rámci druhého programu ďalších 350 obcí.
Projekt však od začiatku narazil na odpor odborníkov. Vodohospodári, hydrológovia či klimatológovia kritizovali, že Radičovej vláda taký drahý program prijala bez obvyklého schvaľovacieho procesu, takže ho ani nemohli posúdiť nezávislí experti. Kravčíkove metódy by podľa nich priniesli viac škody ako úžitku. Vyslovili aj podozrenie, že si vláda Kravčíka vybrala z politických dôvodov, keďže mal blízko k vtedajšej koalícii. Kravčík všetky obvinenia poprel a spolu s Kováčom za svojím projektom stáli.
Ich budovanie „prehrádzok“ napokon predčasne skončil pád Radičovej vlády. Funkcia vládneho splnomocnenca totiž zaniká konaním nasledujúcich volieb. Kováčovi tak v marci tohto roka vypršalo funkčné obdobie a spolu s ním skončil aj celý program revitalizácie. ,,Ministerstvo životného prostredia program neprebralo," skonštatoval Stano.
Nového splnomocnenca pre túto oblasť vláda nevymenovala. Opatrenia bude zastrešovať rezort životného prostredia v rámci programu protipovodňovej ochrany, a to prostredníctvom vodohospodárov. Nebezpečenstvo povodní chce znižovať napríklad zadržiavaním vody v krajine, ochranou pred povrchovým odtokom, hatením, priehradami, poldrami, hrádzami, odvodňovacími kanálmi, odstraňovaním nánosov z koryta či údržbou tokov. „Rezort bude kombinovať opatrenia, aby sa dosiahla čo najvyššia účinnosť ochrany pred veľkou vodou, a nevyberie si len jedno z nich,“ uviedol Stano.
Slovensko navyše čaká aj na rozhodnutie Európskej komisie. Tá momentálne skúma, či sa pri tvorbe zrušeného programu revitalizácie krajiny dodržal zákonný postup. Podľa občianskeho združenia Monitor, ktoré zaslalo sťažnosť do Bruselu, sa totiž pri projekte nerobila tzv. SEA, teda strategické hodnotenie životného prostredia. Radičová tvrdila, že nebolo nutné, lebo nešlo o jeden centrálny projekt, ale o projekty jednotlivých miest a obcí. „V súčasnosti sa ešte s Európskou komisiou vedú rokovania. Vzhľadom na letné obdobie budú výsledky známe až koncom tohto roka,“ uviedol tlačový odbor Úradu vlády.