Na Slovensku sa pre Grécko obracajú kabáty

Grécka kríza mení profiláciu slovenských politických strán. Opozícia, ktorá Slovensko dostala do Európskej únie a pripravila vláde Roberta Fica začlenenie krajiny do eurozóny, sa dnes pridáva k euroskeptikom. Po nezahlasovaní za Lisabonskú zmluvu už druhý raz prekvapila najmä SDKÚ - v minulosti hybná sila európskej integrácie.

12.05.2010 06:02
Ivan Mikloš Foto:
Opozícia sa dnes pridáva k euroskeptikom. SDKÚ odmieta pôžičku Grécku.
debata (252)

SDKÚ odmieta pôžičku Grécku, záchranný balíček Európskej únie pre eurozónu považuje za nebezpečné a najhoršie riešenie z možných. Potrebné sú podľa nej reformy, nie ďalšie dlžoby. Ostro kritizuje ústretovosť premiéra Roberta Fica, predsedu Smeru.

„Jeho nervozita a strašenie občanov má jednu základnú príčinu – vydal Slovensko na rovnakú cestu ako krajiny, ktoré dnes majú vážne a hlboké problémy. Preto podporuje pôžičky pôžičkám, pretože nám hrozí podobná situácia,“ vyhlásila volebná líderka SDKÚ Iveta Radičová.

„Postoju SDKÚ nie celkom rozumiem. To neprijali nejakí komunisti. Architektmi tejto dohody boli strany z tej istej politickej rodiny, ku ktorej sa hlási SDKÚ,“ hovorí šéfredaktor portálu Euroactiv.sk, politológ Radovan Geist. Jediné, čím sa to dá podľa neho vysvetliť, je populistické odmietanie pomoci Grécku stranou SaS, ktorá berie SDKÚ voličov. Tá tvrdí, že Grécko si má pomôcť samo.

Ekonomický analytik Peter Goliaš z INEKO si myslí, že platiť za túto krízu by nemali len členské štáty eurozóny. „S SDKÚ súhlasím v tom, že časť nákladov by mali niesť aj banky, ktoré požičiavali Grécku, hoci vedeli, v akej je situácii. O tom by sa mala otvoriť diskusia na európskej úrovni.“

Zásadné opatrenia, ako ich prijal v nedeľu v noci summit Európskej únie, boli nutné, aby sa zabránilo panike na finančných trhoch. „To by poškodilo všetkých. Dostali by sme sa do druhej vlny krízy, horšej, ako bola tá súčasná,“ hovorí Goliaš. Dôležité teraz bude, aby sa reformy reálne vynútili a aby nimi bola podmienená každá ďalšia pomoc.

Druhá najsilnejšia opozičná strana KDH bola doteraz v postoji k projektu európskeho zjednotenia na pozícii euroskeptikov. Keď bola vo vláde s SDKÚ, robila problémy s európskou ústavou, bola aj proti jej prerobenej verzii – Lisabonskej zmluve. Za pôžičku Grékom však bude hlasovať. „Je to nevítané, ale nevyhnutné riešenie. Nemáme na výber veľa možností, ale každá ďalšia je horšia,“ povedal predseda KDH Ján Figeľ. Ako sa postavia k záchrannému balíčku z nedeľňajšej noci, ešte nevedia, poslanec Július Brocka odkázal na rokovanie predsedníctva strany.

Pri vstupe Slovenska do únie bol aj Béla Bugár ako predseda vládnej SMK. Rovnako podporoval zavedenie eura. Dnes hovorí, že jeho nová strana Most chápe potrebu zachrániť euro. Žiada však vyvodenie zodpovednosti voči tým, čo mali kontrolovať, ako Grécko plní Pakt stability – vnútorné podmienky eurozóny. Chce vidieť prepustenie úradníkov, ktorí zlyhali. Za pôžičku Grécku ruku v parlamente nezdvihne. „Určite nie,“ zdôraznil.

SMK pôžičku podporí, nepáči sa jej však, koľko má Slovensko požičať. „V rámci politiky solidarity treba prispieť. Ale 816 miliónov je veľmi vysoká suma,“ povedal šéf Republikovej rady SMK Iván Farkas. Príspevok sa mal podľa neho okresať vzhľadom na našu nižšiu životnú úroveň a ekonomický rast.

Ako rozmýšľajú politické strany, bude po dnešku jasnejšie. Či sa podarí odhaliť aj skutočný zámer predsedu Smeru, sa nevie. Robert Fico pred vstupom do EÚ na bilbordoch hlásal – do únie áno, ale nie s holým zadkom. Keď Dzurindova vláda chcela do Európskej menovej únie, varoval, že nám bude oveľa horšie. Po vstupe do vlády sa stal horlivým zástancom európskeho zjednocovania a prijatia eura.

SDKÚ vraví, že Fico má dve tváre – jednu pre Brusel, druhú pre voliča. Kým Fico odďaľuje konkrétne rozhodnutia o pôžičke Grécku aj schválenie stabilizačného balíčka eurozóny na čas po voľbách, opozícia zvolala mimoriadnu schôdzu parlamentu. Už dnes na nej vyzve vládu, aby do týždňa predložila parlamentu na ratifikáciu všetky zmluvy, schválené na zasadnutiach orgánov eurozóny, analýzu dosahov na slovenský štátny rozpočet a opatrenia, ktoré mieni urobiť na ozdravenie slovenských verejných financií.

Aby opozícia mohla vládu zaviazať, musela by získať hlasy niektorého z partnerov Smeru. HZDS už oznámilo, že na schôdzu nepríde. V parlamente podľa neho pôjde iba o lacný populizmus, že chudobné Slovensko ide požičiavať bohatému Grécku. „Pravda je iná. Slovensko ako súčasť šestnástky členov eurozóny sa snaží zachraňovať prepad vlastnej meny eura voči iným menám. Doteraz Slováci využívali výhody euromeny v prípade vypuknutia svetovej hospodárskej krízy v roku 2009. Teraz pri prvých problémoch ich musia riešiť,“ uviedol podpredseda HZDS Jozef Habánik.

Opozícii by mohla pomôcť SNS. Vyhlasuje, že je proti pôžičke Grécku a nepáči sa jej ani plán na ochranu eura. Podľa podpredsedníčky SNS Anny Belousovovej to bude znamenať ďalšie direktívy z Bruselu v rozpočtovej, daňovej aj odvodovej politike. „Naozaj to nie je len o Grécku, Grécko bolo len začiatok, lebo vlastne toto povedie k tomu, že EÚ sa bude meniť na Európsky superštát, v ktorom si národy ani neškrtnú,“ tvrdí.

Či môže opozícia rátať s hlasmi SNS, je však otázne. „Máme záujem, aby sa o tejto téme hovorilo v Národnej rade v čase, keď je akútna. Aj my máme záujem klásť vláde zásadné otázky. Viac teraz povedať neviem,“ povedal predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj.

252 debata chyba