„O konkrétnych podobách zmien sa na ministerstve financií ešte diskutuje,“ povedal Mikuláš Gera z tlačového oddelenia ministerstva financií.
Platy a odmeny štátnych manažérov dosahujú státisícové sumy často bez ohľadu na to, či je spoločnosť v strate, alebo zisku. Príjmy manažérov sa skladajú z viacerých zložiek. Časť tvorí odmena za zastupovanie štátu, potom mesačná mzda za manažérsku funkciu a odmeny zo zisku spoločnosti. O výške ročných odmien rozhoduje akcionár – ministerstvo, pod ktoré firma patrí.
Zo 125 manažérov štátnych podnikov, ktorí odovzdávajú majetkové priznania do Národnej rady, mali vlani najvyššie príjmy členovia vedenia Transpetrolu. S príjmami od 160– do 346–tisíc eur predbehli dokonca členov bankovej rady NBS. Podľa odovzdaného majetkového priznania mal vlani najvyšší príjem predseda predstavenstva Ivan Krivosudský, 346–tisíc eur. Z verejnej funkcie zarobil 31–tisíc eur, 315–tisíc eur uviedol ako „iné príjmy“. O aké konkrétne išlo, nespresnil. Vedenie Transpetrolu výšku príjmov za tri dni nevysvetlilo, hoci ho Pravda oslovila. Podpredseda predstavenstva Sergej Zápotocký zas priznal z verejnej funkcie 51–tisíc eur, ako iné príjmy uvádza vyše 110–tisíc eur.
Vysoké platy mali aj napriek stratám podniku šéfovia troch železničných akcioviek. Výročné správy potvrdili, že tieto podniky vlani skončili so stratou vyše 200 miliónov eur, hoci dostali od štátu dotácie na činnosť viac ako 400 miliónov eur. Šéf Železníc SR Štefan Hlinka zarobil z verejnej funkcie vyše 107–tisíc eur. K tomu priznal ďalších takmer 30–tisíc eur ako iné príjmy. Matej Augustín, ktorého nedávno z postu šéfa železničného Carga odvolal minister dopravy Ján Figeľ, uviedol príjmy za vlaňajšok vyše 87–tisíc eur. Šéf Železničnej spoločnosti Slovensko Milan Chúpek zarobil vyše 145–tisíc eur. Z verejnej funkcie 10–tisíc eur, ako iné príjmy si uviedol takmer 135–tisíc eur.
Vysoké odmeňovanie štátnych topmanažérov kritizujú aj poslanci parlamentu, ktorým by tiež malo vládne šetrenie znížiť platy. Upozorňujú, že aj u týchto funkcionárov by vláda mala navrhnúť zníženie ich platov a odmien. „Tu sa roky nič nedialo. Vláda by mala pri ich odmeňovaní určiť stropy. Ich odmeny sú neúmerné tomu, ako tieto štátne podniky fungujú,“ myslí si poslankyňa Mária Sabolová (KDH). Za škrty je aj Anna Belousovová (SNS). „Vláda populisticky hovorí, že bude šetriť na sebe aj na poslancoch, ale rozumný hospodár by si spočítal, aké peniaze unikajú štátu pri odmeňovaní štátnych manažérov.“
Štátne akciovky začal zakladať už pred rokmi Dzurindov kabinet. Odôvodnil to tým, že podniky budú efektívnejšie hospodáriť. A hoci sú mnohé stratové, žiadna vláda na odmeny ich manažérov nesiahla. Nezmenilo sa ani obsadzovanie lukratívnych miest v predstavenstvách štátnych akcioviek. Prednosť majú spravidla politickí nominanti.