O tom, koľko pedagógov z cudziny u nás učí, nemá prehľad nikto, ani ministerstvo školstva. „Tieto veci sa nesledujú. Sú len údaje o hosťujúcich učiteľoch, ale tam sú zahrnutí aj slovenskí pedagógovia, prichádzajúci z inej vysokej školy,“ priblížila Mária Šulanová z Ústavu informácií a prognóz školstva. Podľa odhadov ide o niekoľko desiatok zahraničných učiteľov, z ktorých však väčšinu tvoria Česi. Mnohí ďalší pôsobia ako lektori cudzích jazykov. Profesorov je medzi nimi málo.
Na najväčšej slovenskej univerzite vlani napríklad zamestnávali 40 zahraničných učiteľov. Podľa výročnej správy Univerzity Komenského to bolo 21 Čechov, šesť Nemcov, päť Poliakov, traja Rusi, dvaja Rakúšania a Gréci a jeden Holanďan. Najviac – 11 ich pôsobilo na prírodovedeckej fakulte, desať na filozofickej, štyria na pedagogickej a šesť na fakulte matematiky, fyziky a informatiky. Ak sa nerátajú Česi, sú medzi učiteľmi na UK iba dvaja profesori pôvodom zo zahraničia – učiteľ španielčiny a bulharský ekonóm.
Na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach učia dvaja profesori z cudziny – český psychiater a ukrajinská odborníčka na anglistiku. „Sú tu aj štyria docenti – traja Česi a jeden Nemec zabezpečujúci germanistiku. Máme tiež jedného asistenta a lektora z USA, ako aj dvoch výskumných pracovníkov – z Ukrajiny a z Izraela,“ informovala vedúca úseku ľudských zdrojov Mária Bahtijarevičová. Na Katolíckej univerzite v Ružomberku je medzi 447 pedagógmi deväť profesorov z Česka a päť z Poľska. Okrem nich dvaja českí, traja poľskí a jeden maďarský docent, plus štyria zahraniční lektori. Na Technickej univerzite vo Zvolene pôsobí len jeden český profesor.
Podľa koalície nemusí byť prilákanie dobrých zahraničných pedagógov nereálne. „Niekedy stačí zmeniť maličkosti. Aby takí odborníci nemali byrokratické problémy s dlhodobým pobytom na Slovensku, aby mali kde bývať, aby sa mohli slobodne realizovať a mali plat, na aký sú zvyknutí doma. To nie sú nijaké extra vysoké výdavky,“ myslí si odborníčka KDH na školstvo Jana Žitňanská.
Rektor UK František Gahér tvrdí, že by nebol problém angažovať kapacity zo zahraničia, keby na to školy mali peniaze: „Keď má však univerzitný profesor v Nemecku dvakrát taký plat ako rektor najväčšej slovenskej univerzity, odkiaľ na to máme vziať? Nie je ťažké ich zavolať, ale zaplatiť.“ Podľa výročnej správy z minulého roku bol priemerný plat profesora na UK 1 530 eur. Priemerná mzda profesora v Nemecku je pritom okolo 6 100 eur.
Na rozdiel od verejných vysokých škôl si súkromné môžu dovoliť viac zahraničných pedagógov. Na Vysokej škole manažmentu/City University of Seattle v Bratislave je ich zhruba 20, teda asi 40 percent. Je to však pobočka americkej univerzity, vyberá školné a angličtinu má za hlavný vyučovací jazyk. Najviac učiteľov pochádza z USA a Kanady. Podľa riaditeľa pre marketing a rozvoj Branislava Zlochu je ich spôsob výučby úplne odlišný.
„Nemajú návyky zo slovenských škôl, že prednášajúci je nedotknuteľný a všetko, čo vraví, je pravda. Sú interaktívni, presadzujú diskusiu a kritické myslenie. Hodiny sú živšie a príťažlivejšie, atmosféra uvoľnenejšia,“ vysvetlil Zlocha.