Nádej na veľké ložisko plynu sa rozplynula

Slovensko malo nádej, že na Záhorí sa nájdu stovky miliónov kubíkov zemného plynu. Unikátne hlbinné prieskumné vrty za 19 miliónov eur však neboli úspešné. Krajina tak definitívne nemôže počítať, že by z vlastných zdrojov znížila súčasnú 99-percentnú závislosť od plynu z Ruska.

30.05.2011 21:23
Jozef Levoča Foto:
Hazardovanie s peniazmi to určite nebolo, hovorí o neúspešných prieskumných vrtoch Jozef Levoča zo spoločnosti Nafta.
debata (9)

Šéf prieskumnej a ťažobnej divízie v spoločnosti Nafta Jozef Levoča hovorí o sklamaní. Väčšinu akcií Nafty vlastní SPP, v ktorom má podiel aj štát. Na vrtoch, ak by boli úspešné, tak mohla profitovať aj štátna kasa.

Nafta vložila vlani a tento rok veľa peňazí aj nádejí do hlbinných vrtov na Záhorí. Hovorilo sa o možných obrovských zásobách plynu. Potvrdili sa tieto domnienky?

Bohužiaľ, prieskumné vrty v minulom roku naše očakávania nesplnili. Na Záhorí sme spravili dva vrty do hĺbky asi 4,5 kilometra. V jednom prípade sa našla voda so stopami plynu. Druhý vrt síce plyn našiel, je však ekonomicky a technicky prakticky nemožné vyťažiť ho.

Pred začatím vŕtania ste robili prieskum, ktorý naznačoval, že budete úspešní. Kde sa stala chyba?

Vo vrte Húšky sa nenachádzala takzvaná pasca, ktorá plyn drží v hĺbke a neprepustí ho do vyšších vrstiev zemskej kôry alebo až do atmosféry. Pasca musí byť vyplnená poréznou horninou, z ktorej je možné plyn ťažiť. Zároveň musí byť umiestnená nad takzvanou matičnou horninou, v ktorej plyn pred miliónmi rokov vznikal. V Húškach je matičná hornina, takisto aj porézna hornina vhodná na ťažbu. Pasca tam však nie je, a tak sa plyn vo veľkých hĺbkach síce v prehistorických dobách vytvoril, počas miliónov rokov však z rezervoáru unikol. Dokazujú to aj stopy plynu, ktoré sú dodnes vo vode z toho vrtu.

Aká bola situácia v druhom vrte?

Na rozdiel od vrtu Húšky neďaleko obce Závod bola prítomná aj pasca. Tam však chýbala porézna hornina s dostatočnou priepustnosťou, takže plyn sa odtiaľ v súčasnosti prakticky nedá vyťažiť.

Robili podobne hlboké prieskumné vrty aj v iných krajinách?

Nielen v iných štátoch, ale aj na Slovensku. Asi pätina plynu, ktorý ťaží naša spoločnosť, pochádza z takýchto vrtov. Z veľkých hĺbok ťažia sčasti plyn napríklad aj Rakúšania.

Ako ste postupovali pred začiatkom vŕtania?

Jeden z najjednoduchších spôsobov je prieskum v rakúskych Alpách. Celý masív totiž postupne prechádza do hĺbky pod Záhorím, a tak sa dá zistiť, akú má štruktúru. Využili sme aj v súčasnosti najlepší spôsob, takzvanú trojdimenzionálnu seizmiku. Aj tá však má svoje obmedzenia, najmä vo väčších hĺbkach. Pomôže však identifikovať štruktúru a dokáže spresniť, kde by sme mali začať vŕtať. Toto všetko sme spravili. Jedinou stopercentnou prieskumnou metódou je však v súčasnosti využitie prieskumného vrtu.

Pri prieskumných vrtoch sa zvyčajne udávajú percentá pravdepodobnosti, že budú úspešné. Koľko percent to bolo v prípade vrtov na Záhorí?

Celková pravdepodobnosť úspechu sa v týchto vrtoch šplhala od pätnásť do 28 percent.

Aké boli náklady na tie vrty?

Nepríjemné je, že náklady rastú v závislosti od hĺbky. Čím hlbšie sa snažíme preniknúť, tým sú zložitejšie geologické a technické podmienky. S rastom hĺbky totiž rastie tlak i teplota. V tej cieľovej hĺbke je teplota asi 130 stupňov a tlak asi štyridsať megapascalov. Na porovnanie, podobný tlak by vyvinulo asi štyristo atmosfér Zeme. Ale aby som sa vrátil k nákladom – peniaze vynaložené na vrt v Húškach sa delili medzi nás a rakúsku OMV. Druhý vrt sme hradili z nášho vlastného rozpočtu. Celkovo cena vrtov dosiahla asi devätnásť miliónov eur.

Nebolo to mrhanie peniazmi? Pre laikov by pravdepodobnosť mohla byť nízka.

V prieskume palív je neistota bežnou súčasťou výkonu podnikateľskej činnosti. Napríklad pri vŕtaní na miestach, kde sa ešte nikdy neťažilo, sa zvyčajne dosahuje pravdepodobnosť od desiatich do pätnástich percent. Hazardovanie s peniazmi to však určite nebolo. Spravili sme si dôkladnú ekonomickú analýzu, ktorú sme spojili s pravdepodob­nosťou. Čísla hovorili, že by sa to malo oplatiť.

Keby sa vo vrtoch podarilo plyn nájsť, koľko by ste na tom zarobili?

Očakávaný zisk je naším obchodným tajomstvom, preto o ňom nemôžem hovoriť. S prihliadnutím na pravdepodobnosť úspechu naše odhady hovorili o potenciálnom objeme stoviek miliónov kubíkov plynu.

Ak už nie je možné vyťažiť z vrtov zemný plyn, môžu byť inak prospešné?

Z obidvoch vrtov máme množstvo údajov, vrátane vzácnych vzoriek hornín. Zjednodušene povedané, všetky tieto dáta nám pomôžu určiť, či má zmysel pokračovať v tomto koncepte hľadania plynu. Údaje totiž vysvetľujú, prečo sa plyn nepodarilo nájsť a či sa môže nachádzať inde.

Znamená tento neúspech, že na Záhorí sa už neoplatí otvárať nové ložiská plynu?

Kuvajt z nás nikdy nebude. Najväčšia časť už bola objavená a vyťažená. Na Záhorí sa totiž za posledných päťdesiat rokov vyťažilo asi 22 miliárd kubíkov plynu. Naša aktivita sa teda zameriava na okolia už existujúcich ložísk. V roku 2011 plánujeme spraviť päť vrtov do hĺbky dvoch kilometrov. Ďalšie kroky v hlbokom prieskume budú závislé od komplexného zhodnotenia dát z vrtov realizovaných v minulom roku.

Jozef Levoča
V roku 1993 absolvoval Technickú univerzitu v Košiciach. Do Nafty nastúpil ako špecialista na matematické modelovanie podzemných zásobníkov plynu. Neskôr šéfoval prieskumnému odboru. V súčasnosti je riaditeľom divízie Prieskum a Ťažba.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba