Vy sám ste na konferencii referovali o poznatkoch z nedávneho výskumu sexuálnej orientácie, životného štýlu a morálnej dilemy mladých ľudí, ktorí sa pravidelne schádzajú na hudobnom festivale Pohoda. Čím vás prekvapili výsledky?
Zaujal nás pomerne vysoký podiel bisexuálne orientovaných, čiže ľudí, ktorí sú sexuálne aj citovo priťahovaní tak osobami opačného, ale aj rovnakého pohlavia. Prekvapujúci je najmä vysoký výskyt mladých žien a dievčat s bisexuálnou orientáciou.
Aký je vysoký?
Tento výskum sme na Pohode robili opakovane, prvýkrát vlani a vždy na vzorke takmer 400 ľudí. Kým bisexuálnu orientáciu uviedlo vlani 23 a tohto roku okolo 20 percent opýtaných žien, mužov to bolo 7, respektíve 5,5 percenta. Priemerné čísla za celú vzorku sa teda pohybujú od 13 do 15 percent, čo je výrazne viac, ako ukazujú iné prieskumy.
V ktorých demografických skupinách je najvyšší podiel bisexuálov?
V kategórii 15– až 18-ročných uviedlo túto orientáciu až 26 percent opýtaných dievčat. Ale aj vo vekovej skupine 19– až 23-ročných to uviedlo ešte 18 percent respondentiek.
Mnohí odborníci však tvrdia, že bisexualita je v takomto mladom veku len istá prechodná fáza, keď sa človek hľadá a postupne sexuálne vyhraňuje.
Podľa nášho prieskumu to nie je celkom tak. Až 70 percent opýtaných bisexuálnych mladíkov a mužov o svojej orientácii síce ešte pochybuje, ale rovnaké pochybnosti má už len 25 percent opýtaných dievčat a žien. Samozrejme, v mnohých prípadoch ide o súčasť určitej životnej etapy a určitého životného štýlu, pre ktorý je príznačné experimentovanie. Čo je však alarmujúce – toto experimentovanie sa spravidla deje v oblasti rizikovej sexuality.
Čo to znamená?
Celkove sa správajú ako bežní mladí ľudia. Muži majú svoju partnerku, ženy partnera, majú s nimi sexuálny styk, ale v istých situáciách sú z nich zrazu bisexuáli. Čiže majú náhodné sexuálne styky s osobami rovnakého pohlavia, pričom veľmi často bez ochrany. Podľa nášho prieskumu najzriedkavejšie používajú ochranné prostriedky pri pohlavnom styku práve bisexuálne ženy a muži.
Aký je ich vzťah k nevere?
Sú v tejto veci tolerantnejší ako heterosexuáli alebo homosexuáli. Pre každého druhého opýtaného bisexuála je nevera prijateľná.
Nestretáva sa však na letných hudobných festivaloch predsa len osobitná populácia mladých ľudí?
Iste, Pohodu sme si však vybrali na výskum aj preto, že nejde o striktne vyhranený festival pre nejakú úzku skupinu mladých ľudí. Možno sa tam schádzajú vzdelanejší príslušníci mladej generácie, ale zároveň sú to veľmi rozmanití ľudia aj čo do veku, vzdelania i vierovyznania.
Možno teda poznatky získané vo výskume na Pohode zovšeobecniť na celú mladú slovenskú populáciu?
To nie, možno ich síce interpretovať v širších súvislostiach, v súvislosti so životným štýlom mladých ľudí, ale na zovšeobecnenie tohto druhu sa žiada uskutočniť reprezentatívny výskum s väčšou vzorkou a kvalitatívne sondy. Na také niečo však zatiaľ nie sú peniaze.
Čo pre vás vyplynulo z doterajšieho výskumu na Pohode?
Populácii, ktorá sa schádza na letných hudobných festivaloch, treba venovať zvýšenú pozornosť, lebo sa častejšie vystavuje rizikovým sexuálnym aktivitám s možnými negatívnymi dôsledkami.
Nakoľko sú tieto aktivity spojené s užívaním alkoholu a drog?
To sme na Pohode osobitne neskúmali, ale z predchádzajúcich našich výskumov vyplynulo, že sex a marihuana alebo hašiš sú súčasťou zábavy, slobody a odviazanosti určitej skupiny mladých ľudí. Ukázalo sa, že užívatelia návykových látok sa podieľajú vyšším percentom na rizikových sexuálnych aktivitách, ako je napríklad náhodný pohlavný styk alebo sex bez prezervatívu či bez inej účinnej ochrany.
Dá sa povedať, že najnovšie vedecké výskumy sexuality nabúravajú predstavu o konzervatívnom a tak trocha prudérnom Slovensku?
Už pred desiatimi rokmi sme na základe výskumov upozornili, že naše sexuálne správane nie je také konzervatívne. Už vtedy nám vyskočili až hrozivé čísla o rizikových, náhodných a nechránených sexuálnych stykoch. Žiaľ, u nás nefunguje nielen sexuálna výchova, ale ani rôzne celoplošné kampane zamerané proti rizikovému nechránenému pohlavnému styku, ktoré zaberajú povedzme vo Švajčiarsku alebo v Holandsku.
Prečo je to tak?
Lebo Švajčiarom neprekáža, ak je na bilborde zobrazený prezervatív alebo iné z posolstiev tohto druhu. Objektívnym meraním sa dokázalo, že tieto kampane sú tam efektívne. Spomínané štátne kampane dokonca financujú reprezentatívny výskum sexuality. Tiež sa ukazuje, že vďaka účinnej sexuálnej výchove mladí ľudia nezačínajú s pohlavným stykom predčasne, že sa lepšie chránia a nepodstupujú zbytočné riziká. Napokon vyplýva to aj z opakovaných štúdií Svetovej zdravotníckej organizácie.
Na Slovensku, naopak, sa stále nájdu duchovné autority, ktoré sú presvedčené, že práve sexuálna výchova podnecuje sexuálnu aktivitu mladistvých a chuť vyskúšať si „to“.
To sú mýty. Nie je však výchova ako výchova. Dobrá sexuálna výchova je na Slovensku stále v plienkach.
Akú úlohu v tom zohráva odmietavý postoj cirkvi?
Na vidieku, v menších obciach a najmä tam, kde pôsobí farár či katechétka s odmietavým postojom k sexuálnej výchove, musí niekedy učiteľka nabrať veľa odvahy, aby sa na to vôbec dala. Určite je v ťažšom postavení ako jej kolegyňa na českom vidieku. Pritom legislatívne záväzky Slovenska nám prikazujú informovať a starať sa o sexuálne zdravie.
Zmenilo sa na tom niečo od známej diskusie okolo metodickej príručky k sexuálnej výchove na škole spred troch rokov?
Nie, usilovali sme sa, aby túto príručku mohli školy používať, aby ju ministerstvo školstva schválilo. Nestalo sa tak, lebo kritici ju napadli, že zdôrazňuje biologickú líniu. To nie je pravda, lebo sa zaoberala aj láskou a priateľstvom a vlastne sú v nej rozpracované nosné témy z povinných osnov výchovy k manželstvu a rodičovstvu do takej miery, aby s ňou učitelia mohli pracovať. Príručka je na internete a kto chce, môže ju využiť. Napokon viaceré účastníčky našej konferencie si ju pochvaľovali.
V týchto sťažených podmienkach zrejme veľa závisí od šikovnosti učiteľa.
Presne tak. Aj v malej obci na východnom Slovensku, ako bolo referované na konferencii, možno robiť niečo pozitívne v tejto oblasti. V obci využili školskú reformu, ktorá umožňuje školám vytvoriť si nový predmet, a začali s výchovou k zdraviu. A do tohto predmetu zahrnuli aj témy sexuálneho zdravia. Vo Zvolene zase Lenka Rovňáková presadila po dohode s učiteľmi a rodičmi výchovu k manželstvu a rodičovstvu ako nepovinný a neskôr ako povinne voliteľný predmet a fungovalo to tam výborne. To sú však zatiaľ svetlé výnimky.
Všetko sa asi začína už na pedagogických fakultách. Dostávajú budúci učitelia na vysokej škole dobrý základ na neskoršie vyučovanie sexuálnej výchovy?
Sám prednášam na pedagogickej fakulte, kde študenti majú možnosť získať základné vedomosti a zručnosti aj z rodinnej a školskej sexuálnej výchovy. Prednáša sa to však iba jeden semester a potom závisí už len od poslucháčov a poslucháčok, či prejavia záujem o ďalšie štúdium, resp. nejakú formu doškoľovania. Sú takí, samozrejme, ktorých to zaujme, ale ďalšie vzdelávanie v tomto odbore na Slovensku zatiaľ veľmi nefunguje.
Pritom sa sexuálnej výchove doma, v rodine, venuje minimálna pozornosť.
Pre väčšinu rodičov na Slovensku sú sexuálne témy pri výchove detí najmenej obľúbené. Nanajvýš ich poučia, že so sexom je najlepšie počkať do dospelosti. Výskumy však opakovane potvrdili, že takmer 40 percent 15– až 18-ročných nečaká a už sexuálne žijú.
Na tejto konferencii prezentoval tím mladých výskumníčok poznatky z pozorovania niektorých internetových zoznamiek. Už 14-ročné dievčatá sa tam ponúkajú na sexuálne hry a experimenty. Čo s tým?
Tento spôsob zoznamovania prináša so sebou naozaj množstvo rizík. Neplnoletí sa vystavujú nebezpečenstvu zo strany rôznych deviantov. Neviem, či sa to vôbec dá nejako regulovať technickými prostriedkami, v tom sa jednoducho nevyznám, ale problém nových možností komunikácie v oblasti sexuality treba nepochybne zahrnúť do sexuálnej výchovy. A to zrejme aj prostredníctvom niektorých produktov internetu.
Napríklad cez Facebook?
A prečo nie? Veď je to priestor zaujímavý pre mladých ľudí. Možno práve tam možno naštartovať nejaký zmysluplný dialóg aj na niektoré intímne témy.
Hlasuj za tento článok na -->
Doc. PhDr. Ivan Lukšík, CSc. (48 rokov) – sociálny psychológ, vedecký pracovník a vysokoškolský pedagóg. Prednáša na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave a výskumne pôsobí v Kabinete výskumu sociálnej a biologickej komunikácie SAV. Zaoberá sa sociálnymi a výchovnými otázkami sexuality a rodu a medzigeneračnou komunikáciou. Je spoluautorom učebníc Sexualita a rodovosť v sociálnych a výchovných súvislostiach a Sociokultúrne otázky AIDS.