Prieskum, ktorý si v apríli v agentúre GfK objednala Potravinárska komora Slovenska, priniesol alarmujúce zistenia. Analyzovalo sa 380 predajní a mapovalo 16 základných výrobkov mimo ovocia a zeleniny.
,,Slovenská výroba potravín z roka na rok upadá. Ľudia v potravinárstve po tisícoch prichádzajú o prácu – len za roky 2005 až 2009 ju stratilo štyritisíc ľudí. Na druhej strane prudko rastú dovozy. V roku 2008 sme doviezli potraviny za 871 miliónov eur a vlani bez dvoch miliónov už za rovnú miliardu eur," uviedla riaditeľka potravinárskej komory Jarmila Halgašová. Čoraz viac sa dovážajú potraviny, ktoré sa prv vyrábali na Slovensku – bravčové mäso, mliečne výrobky, víno ba aj pivo.
Slovensko má najnižší – len 50-percentný – podiel predaja domácich potravín spomedzi všetkých susedných krajín. Hoci na klesajúci podiel predaja potravín sa permanentne sťažujú aj v Maďarsku a Česku, v oboch krajinách sa podľa Eurostatu predáva vyše sedemdesiat percent tuzemských potravín, v Poľsku dokonca celých 85 percent.
Z prieskumu agentúry GfK vyplynulo, že najmenej slovenských potravín je v sieti nemeckých diskontov Lidl (len 15,5 percenta) a Kaufland (41,2) percenta. Najviac domácich výrobkov je, naopak, v Coop Jednote Slovensko (68,2 percenta). Lidl reagoval vyhlásením, že je diskontným reťazcom, ktorý ,,stavia na vysokej kvalite svojich produktov za výnimočnú cenu".
,,Pri výbere dodávateľov a nákupe tovaru zohľadňujeme vždy kvalitu, cenu a schopnosť pokryť dodávkami nami požadované množstvo," povedala pre Pravdu hovorkyňa Lidlu Lucie Borovičková. ,,Ak sú slovenskí výrobcovia schopní poskytnúť takýto tovar, dodávajú ho aj do zahraničia. Momentálne je to cukor, múka, mliečne výrobky," uviedla Borovičková.
V Kauflande nepovažujú vyše 40-percentné zastúpenie slovenských potravinárskych výrobkov na pultoch za nízke. ,,Od nášho vstupu tento podiel ustavične rastie," reagoval Martin Gärtner, hovorca Kauflandu. Dodal, že ,,v prípade niektorých dodávateľov zo Slovenska sú najvýraznejším problémom výrobné a expedičné kapacity, aj preto občas nedôjde k spolupráci."
Súčasný stav je výsledkom doterajšej štátnej poľnohospodárskej politiky a toho, že Slovensko sa otvorilo zahraničným reťazcom. Najväčšie nadnárodné siete nakupujú potraviny často od centrálnych európskych dodávateľov. Netvrdia to výrobcovia, ale túto skutočnosť priznal šéf Zväzu obchodu a cestovného ruchu Pavol Konštiak. Nepriamo tak dal za pravdu prezidentovi potravinárskej komory Jánovi Johanesovi, ktorý povedal: ,,Aby slovenský spotrebiteľ mohol kupovať slovenské výrobky, musia byť najprv na pulte."
Po tom, čo Slovensko zasiahli z Nemecka dva veľké potravinové škandály, silnie volanie po slovenských potravinách. Sú to práve obchodníci, ktorí by sa radi ujali iniciatívy pri predaji slovenských výrobkov. Pavol Konštiak žiada, aby dve ministerstvá – hospodárstva a pôdohospodárstva – spolu s poľnohospodárskou aj potravinárskou komorou vedno s obchodníkmi zjednotili krok aj prostriedky. A jedným z prvých opatrení by malo byť jednoduché rozpoznanie slovenskej potraviny. Nie pomocou nezrozumiteľného EAN kódu, ale podľa Konštiaka prostredníctvom vlajky či slovenského dvojkríža.