„Generál Strcula nastúpil na základnú vojenskú službu v roku 1936 a potom celých 36 rokov nevyzliekol vojenskú uniformu. V armáde pôsobil nielen v mierových podmienkach, ale aj počas vojny a ja si myslím, že by mal byť živým odkazom a živým symbolom aj pre dnešných vojakov,“ povedal Galko.
Ján Samuel Strcula nastúpil na základnú vojenskú službu v októbri 1936 v 201. delostreleckom pluku v Ružomberku, do Vojenskej akadémie v Hraniciach na Morave o rok neskôr. O necelých 20 rokov v apríli 1954 ho vymenovali do hodnosti generálmajora. Do zálohy odišiel v roku 1972. Počas svojho pôsobenia v armáde získal viac ako desať vyznamenaní.
„V armáde dominovalo to naše, spoločné, spoločne sme šli za svojím cieľom. V armáde boli dôležité tie dobré vlastnosti, tie zlé sme museli odložiť do prachu,“ povedal oslávenec. Ako dodal, najťažšie chvíle v armáde zažil pri spoločenských zmenách.
„Keď príde spoločenská zmena, armáda stráca pôdu pod nohami a musí rýchlo hľadať novú základňu. Ťažko si viete predstaviť situáciu vojaka z povolania, keď krachla prvá republika a zmenila sa orientácia armády,“ dodal s tým, že ani za slovenského štátu nepodľahla armáda fašistickej ideológii. Naopak, demokratické princípy v nej sa ešte upevňovali.
Generál Strcula je už takmer štyri desaťročia vo výslužbe. Po skončení aktívnej vojenskej kariéry sa začal venovať rezbárstvu. „Keď som už nebol v spoločnosti využitý tak ako predtým, hľadal som možnosť nejako sa zamestnať. Odmalička bol môj najlepší kamarát nožík, a tak so sa začal venovať rezbárstvu. Keď sa mi páči nejaký prejav alebo výjav, tak ho hodím na dosku a vyrežem. Je to maľba nožíkom,“ povedal stále vitálny generál.