V Česku ide najčastejšie o trestné činy lúpeže, krádeže či ublíženia na zdraví. Dvoch Slovákov však v Česku odsúdili za vraždu na pätnásť rokov a jedného za pokus o vraždu. V Španielsku sedí 27 Slovákov, najmä v stredomorských oblastiach, na Kanárskych ostrovoch, v Madride a Barcelone. Ide predovšetkým o krádeže, obchod s drogami, domáce násilie, falšovanie dokladov či dopravné priestupky hlavne v kamiónovej doprave. Vo Francúzsku prevládajú krádeže, prevoz drog, falšovanie bankových kariet a vyberanie peňazí z automatov.
Na Ukrajine je jeden Slovák za mrežami na trinásť rokov za vraždu. Traja slovenskí občania sú v Rumunsku vo výkone trestu pre trestné činy nelegálnej migrácie, prevádzačstva a pašovania ľudí, v Slovinsku štyria za prostitúciu, krádež a vraždu, traja zo Slovákov sedia v Británii za obchodovanie s ľuďmi a v Taliansku sa jeden Slovák previnil aj odporom proti verejnému činiteľovi. Slováci sedia za mrežami aj v Nemecku, Maďarsku, Nórsku, Grécku, Chorvátsku, Švédsku, Švajčiarsku, Poľsku, Srbsku a Dánsku.
V Spojených štátoch amerických sa Slováci veľmi nepreviňujú, počet odsúdených tiež nerastie. V USA je za mrežami šesť Slovákov. Veľvyslanectvo v Kanade eviduje dva prípady slovenských občanov vo výkone trestu – za vraždu druhého stupňa a pokus o vraždu.
V Latinskej Amerike sú Slováci známi pašovaním drog, celkovo v týchto krajinách za drogy odsúdili všetkých 21 väznených Slovákov. Najviac ich je v Brazílii – sedem a v Peru – päť. Dĺžka trestov sa pohybuje v priemere okolo piatich rokov. Úroveň miestnych väzenských zariadení je nižšia ako v európskych krajinách, a tak sú Slováci vo väzení odkázaní na finančnú a materiálnu pomoc rodiny.
V ázijskom Uzbekistane sedí za mrežami jeden Slovák.