Ešte v júni tohto roku sa v slovenskom inzertnom časopise objavil oznam, že firma Affumicata prijme piliarov na ťažbu dreva v českých lesoch. Vlani táto firma rovnakým spôsobom podviedla stovky ľudí zo Slovenska a ďalších krajín. „Nedostali mzdu alebo iba úplné minimum, vyhrážali sa im, občas nemali čo jesť. Za prácu im sľúbili asi 15-tisíc korún mesačne i viac,“ informoval Pravdu Marek Čaněk, ktorý sa zaoberá prípadom.
Podvedení pracovníci mali rôzne typy zmlúv. „Neviem o nikom, kto by dostal celú výplatu. Boli to väčšinou zálohy, od 200 do tisíc korún. Tie sa používali na nákup jedla. Hlavní organizátori podvodu zastrašovali ľudí, ktorí sa začali sťažovať. Niekoľko z nich mi povedalo, že keď chceli podať sťažnosť na inšpektorát práce alebo do médií, zľakli sa, keď sa im nadriadený vyhrážal, že na nich pošle mafiu s pálkami a že si ich nájdu aj na Slovensku,“ hovorí Čaněk.
Ľudia, ktorí sa stali obeťami podvodu firmy Affumicata, sa môžu prihlásiť na stromkari@centrum.cz,
alebo na webe www.migraceonline.cz/stromkari
„Denne sme pracovali desať hodín. Viacerí, ktorí nedostali výplatu, odišli,“ povedal Pravde jeden z bývalých zamestnancov Affumicaty, ktorý si želal zostať v anonymite. Firma mu ponúkla, aby za 30-tisíc českých korún robil nábor pracovníkov. Požičali mu aj auto. „Zháňal som ľudí po celom Slovensku, cestoval a telefonoval za vlastné. Do Česka som odoslal niekoľko desiatok ľudí. Po čase sa mi ozývali, že nedostali sľúbené zálohy ani výplaty.“
So sťažnosťou sa obrátil na oblastný inšpektorát práce v Prahe. „Odpovedali mi, že prešetrili moju sťažnosť, ale nijaké pochybenie nenašli,“ hovorí. Ako dodal, od Affumicaty nedostal nijakú odmenu – ani za 10 odpracovaných dní v Šternberku, ani za takmer trojmesačný nábor na Slovensku.
Ďalší Slovák, ktorý si neželal uviesť meno, sa sťažuje, že nejaké peniaze ako zálohu dostali len na to, aby si mohli kúpiť jedlo. Mzdy sa však nedočkali. „Bol to strašný omyl,“ zhodnotil bývalý brigádnik Affumicaty.
Jindřich Martinák z Affumicaty akékoľvek obvinenia popiera. „Naša firma prešla viacerými kontrolami, ktoré nijaké nedostatky nezistili. Nedostali sme jedinú pokutu,“ vyhlásil. Problémy podľa neho spôsobovali ľudia, ktorí chodili neskoro do práce alebo sa opíjali. „Takých sme vyhadzovali,“ vysvetlil Martinák. Pravde mal ako dôkaz e-mailom zaslať zápisnice z kontrol českého inšpektorátu práce, čo však nedodržal a už sa neozval.
Podobné pasce na záujemcov o prácu striehnu aj v Holandsku. Jana Farkašová, Slovenka, ktorá tam už roky žije, Pravdu upozornila na prípad, keď skupina asi 50 Slovákov štyri mesiace pracovala v holandskej fabrike bez výplat. Na robotu ich najala slovenská agentúra. „Jednému z tých chlapcov úplne rupli nervy. Prišiel k nám o pol jedenástej večer, že odchádza pešo na Slovensko – bez jediného centa,“ spomína si.
Holandské úrady začali v auguste vyšetrovať aj pestovateľa jahôd, ktorý podviedol 41 Slovákov, zväčša študentov. Dreli šesť dní do týždňa, pričom im vyplácal iba nepatrnú časť sľubovaných peňazí. Ubytovaní boli ilegálne v primitívnych podmienkach. Zamestnávateľ dokonca falšoval ich zmluvy a zobral im doklady totožnosti. Vydesených zamestnancov inštruoval, čo majú hovoriť, keby prišla kontrola. Holandské úrady sa proti takým podvodom snažia bojovať, ale ich odhaľovanie je ťažké.
Záujemcovia o prácu v zahraničí by si preto mali agentúry, ktoré im prácu vybavujú, preverovať. Ak ich podvedú, hneď sa obrátiť na políciu v krajine, kde pracujú.