NASA zanecháva aj slovenskú stopu

Pracoval som pre NASA. S tým sa nemôže pochváliť veľa Slovákov, ale nájdu sa aj takí. Päťdesiatiny Amerického úradu pre letectvo a vesmír (známejšieho ako NASA) vnímajú títo ľudia ako historický dátum. V ich diároch patrí medzi sviatočné dni. "Bol to veľký deň, Amerika vtedy zdvihla rukavicu hodenú Sovietmi a rozhodla sa rozdať si to s nimi vo výskume kozmu," hovorí o 29. júli 1958 profesor Jozef Masarik (48) z Univerzity Komenského v Bratislave.

30.07.2008 06:19
Masarik Foto:
Profesor Jozef Masarik sa podieľal na analýze vzoriek z Mesiaca, časť z nich priniesol aj astronaut so slovenskými koreňmi Eugen Cernan.
debata

Od roku 1991 sa tento kozmický fyzik podieľal na analýze mesačných vzoriek z expedícií Apollo. Neskôr sa zúčastnili na príprave misie Mars Observer, ale to už priamo v Los Alamos.

Do tamojších svetoznámych laboratórií sa dostal pracovať ako jeden z prvých vedcov bývalého východného bloku. Ako sa mu to podarilo? „Naša katedra jadrovej fyziky vyvinula počítačový model, pomocou ktorého sa dala určiť doba ožarovania a erózie povrchu inej planéty v dôsledku jej bombardovania meteoritmi. Ponúkli sme Američanom spoluprácu a ich to zaujalo,“ vysvetľuje fyzik.

Masarik považuje za vrcholy v doterajšej činnosti NASA nielen vyslanie ľudských posádok na Mesiac, ale aj marťanské misie. Teraz však najviac očakáva od výskumu Európy, ako sa nazýva jeden z mesiacov Jupitera. Prečo? „Sú veľké šance nájsť tam nejaké organické zlúčeniny.“

Veľa si sľubuje aj od výskumu jadra niektorých komét vesmírnymi sondami. Podľa Masarika sa tým môžu objasniť základné otázky pôvodu slnečnej sústavy, ale aj života na Zemi. „Keď sa to nevysvetlí, vzniká zákonite otázka, či ho sem nepriniesla nejaká kométa.“

Cernan, Roth, Pittichová a druhí

Práve na misii NASA ku kométe 9P/Tempel sa podieľala mladá astronómka zo Slovenskej akadémie vied Jana Pittichová. Plánovanú zrážku kozmickej sondy Deep Impact s touto kométou začiatkom júla 2005 pozorovala z obrovského ďalekohľadu na Havajských ostrovoch.

„Pre mňa to bola nielen veľká šanca, ale aj škola života – mať možnosť spolupracovať s najvýznamnejšími vedcami z tejto oblasti na projekte NASA,“ zhrnula svoje pôsobenie v skupine.

Sonda vyslala projektil, ktorý sa zavŕtal pod povrch kométy. Pittichová očakávala, že „kométa bude aktívnejšia a že nám prezradí viac zo svojich tajomstiev“. NASA však pokračuje v týchto misiách a pokúša sa dostať hlbšie do jadra iných vyhliadnutých ko­mét.

Kolízia Zeme s kométou alebo asteroidom patrí medzi štyri veľké hrozby, ktorým je vystavená naša planéta. Podľa niektorých zdrojov už aj sonda Deep Impact by dokázala trochu „posunúť“ obežnú drahú kométy 9P/Tempel, keby sa výskumný projektil nahradil jadrovou hlavicou.

Ladislav E. Roth (71), ďalší Slovák pracujúci pre NASA, však považuje pravdepodobnosť zrážky za nízku. „A keby aj bola vysoká a keby sme dokázali okamih kolízie predpovedať, pri súčasnom stave techniky budeme bezmocní,“ dodáva a myslí najmä na silu nosnej rakety.

Sám Roth, rodák z Košíc, sa po odchode do emigrácie pred štyridsiatimi rokmi zamestnal v Laboratóriu prúdového pohonu (JPL) v kalifornskej Pasadene. „Vedenie JPL ma v júni 1973 prizvalo podieľať sa na vyhodnotení vedeckého prínosu špeciálneho radaru, ktorý inštalovali na Apollo 17,“ spomína.

Išlo vlastne o radarovú „kameru“, ktorá fungovala na vonkajšom plášti lode v čase, keď sa Eugen Cernan a Harrison Schmitt zdržiavali na povrchu Mesiaca. Odvtedy sa zúčastnil na viacerých projektoch NASA pri výskume slnečnej sústavy.

Slovenská veda tiahne k vesmíru

S Eugenom Cernanom sa Roth nestretol, hoci tento astronaut má slovenské korene. Jeho starý otec sa narodil vo Vysokej nad Kysucou a vnuk už trikrát navštívil vlasť svojich predkov. Múzeum v Čadci si objednalo od majstra Ladislava Jurovatého zhotovenie Cernanovej drôtenej sochy. V tamojšej galérii by ju mali inštalovať už o tri týždne.

Hoci sa to nezdá, slovenská veda má dlhoročné tradície vo výskume vesmíru. Neurochemik Richard Kvetňanský (70) bol koordinátorom vedeckého programu Ivana Bellu na palube orbitálnej stanice Mir. Išlo najmä o experiment s cieľom zistiť vplyv úrovne gravitácie na skorý postembryonálny vývoj prepelíc.

„V NASA nás vtedy brali veľmi vážne, mňa pozvali do sídla tejto organizácie, kde som hodinu prednášal o hlavných výsledkoch projektu,“ hovorí vedec.

Pred dvoma týždňami sa Kvetňanský zúčastnil na svetovom kongrese o gravitačnej fyziológii vo Francúzsku. „Profesora Fullera z NASA zaujala naša prednáška natoľko, že nám navrhol spoluprácu – Američania majú záujem najmä o zariadenie, ktoré umožňuje telemetrický odber krvi v stave beztiaže,“ informuje Kvetňanský. Prístroj vyvinuli v Ústave experimentálnej endokrinológie SAV.

debata chyba