Podľa zamestnávateľov sa o výške sadzieb bude rokovať v najbližších dňoch. „Dostali sme od strany Smer prísľub, že sú v otázke percent pripravení na diskusiu. Je otázne, k akej zhode všetci dospejeme, keďže my principiálne nie sme za zvyšovanie daní. Tá sadzba by preto mala byť aspoň miernejšia,“ povedal predseda Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory Peter Mihók.
Zamestnávatelia a odborári majú teraz desať dní na to, aby spísali svoje požiadavky, ktoré by podľa vyjadrení šéfa Smeru Roberta Fica mali byť prerokované a zapracované do programového vyhlásenia vlády. „Nechceme mocensky a autoritatívne presadzovať naše pohľady na vec. Toto musí byť založené na celospoločenskom konsenze,“ povedal Fico.
Podľa Róberta Kičinu z Podnikateľskej aliancie Slovenska sa vyšším zdaňovaním trestajú úspešnejší a zneisťujú investori. „Zisk v absolútnej výške nie je vhodným kritériom posudzovania firiem, pretože tie veľké firmy majú, prirodzene, väčšie majetky ako malé firmy, ktoré pôsobia lokálne. Tie vyššie zisky len zohľadňujú ten rozsah podnikania. Možno majú vysoké zisky, ale nestačia im ani na obnovu infraštruktúry, ktorú majú,“ hovorí Kičina.
Smer však vylučuje, že by sa väčšie firmy, ktorých by sa vyššia daň týkala, ako napríklad SPP či Volkswagen, dani vyhýbali. Neočakáva sa ani odchod lepšie zarábajúcich ľudí do zahraničia, keďže v okolitých krajinách by ich zdanili ešte viac. Napríklad v Česku sa navrhuje až 31–percentná daň z príjmu pre bohatších.
Podnikateľská aliancia ani Republiková únia zamestnávateľov neboli pozvané na stredajšie rokovanie s novou vládou. Podľa Kičinu preto, lebo v minulosti kroky Smeru kritizovali. „Budeme však hľadať iné spôsoby, ako odkomunikovať s novou vládou naše požiadavky,“ hovorí. Na druhej strane obchodná komora a Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení na rokovaní boli.
Smer už pred voľbami potvrdil, že chce pre dieru v rozpočte viac zdaniť aj luxusné tovary a luxusné nehnuteľnosti. Hranica luxusu však zatiaľ stanovená nebola. „Zvyšovanie daní vždy vyžaduje rozhodnutie, ktorej skupine občanov by mal štát znížiť bohatstvo, prípadne ktorej skupine občanov toto bohatstvo presunúť. Netreba pritom zabúdať, že najvyššie príjmové skupiny už dnes zaplatia väčšinu daní z príjmov, takže progresivita v daňovom systéme je, bavíme sa len o jej zvýšení,“ konštatuje analytik Inštitútu ekonomických a sociálnych štúdií INESS Radovan Ďurana.
Podľa ekonómky Moniky Sobekovej Majkovej však pre naplnenie rozpočtu treba zvyšovať príjmovú stránku štátu aj cez vyššie dane. „V dnešnej dobe, keď je potrebné škrtiť vládne výdavky a snažiť sa zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu, je nielen progresívna daň jedným z riešení. Dôležité je stanoviť ten limit tak, aby to nepôsobilo kolabujúco na strednú vrstvu, ktorá by mala byť základom každej dobre fungujúcej ekonomiky,“ tvrdí Majková.
Podľa jej slov by sa v prípade luxusu mali zdaniť jachty, lietadlá či drahé šperky. Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií v stredu uviedol, že namiesto vyššieho zdanenia práce navrhuje takzvanú „hamburgerovú daň“. Tá by zaťažila napríklad sladené nápoje či cukrovinky. Inštitút však upozornil, že v niektorých krajinách je ako luxus viac zdaňovaná napríklad aj káva. Smer vyššiu DPH na luxus nešpecifikoval, Fico spomenul, že sa dotkne napríklad luxusných hodiniek.