Nedocenených lekárov nemal kto nahradiť

Stačilo, aby dva dni neprišli do práce, a celý zdravotnícky systém skolaboval. Keď sú však nemocniční lekári takí dôležití, že dokážu ohroziť samotný chod štátu, neznamená to, že by ich spoločnosť mala aj patrične oceniť?

05.12.2011 20:00 , aktualizované: 06.12.2011 12:05
nemocnica, lekári, operácia, zranenie, zdravie Foto:
Ilustračné foto
debata (36)

Ktorá iná profesia by pri podobnom proteste vyvolala také obavy, že by bolo treba vyhlásiť núdzový stav? Vývoj udalostí potvrdil, že lekári sú pre túto spoločnosť nenahraditeľní, a preto by nemali zarábať menej ako hostesky či remeselníci.

To, že sa počas protestu hovorilo najmä o platoch lekárov, je podľa odborníkov chyba odborárov, ale aj výsledok silnej kampane, ktorú proti nim spustila vláda a niektoré záujmové skupiny. „Istú cielenosť vidieť v tom, ako sa stále zvýrazňovali práve finančné požiadavky lekárov, čo proti nim popudilo verejnú mienku. Myslím si, že to bol zámer,“ hodnotí sociologička Sylvia Porubänová. To, že médiá začali vyťahovať aj súkromné veci a majetkové pomery odborových predákov, podľa nej nebola náhoda. „Dávkovali to a vždy to bolo načasované,“ dodáva sociologička.

PIANO

 Prečítajte si aj glosu Mariána Repu "Nenahraditeľní. ":[http://nazory.pravda.sk/…/sk-nkom.asp?…]Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.

Ako však pripomína, chybu urobili aj lekári, ktorí stále zdôrazňovali svoju zlú finančnú situáciu a svoje príjmy porovnávali s platmi lekárov na Západe. „Vôbec nezohľadnili spoločenský kontext. Ľudí nahnevalo, že sa vnímajú ako skupina s nadštandardným postavením, keďže nie všetci lekári sú elitou spoločnosti,“ hovorí Porubänová.

Problémom bolo, že lekári nedokázali svoju finančnú situáciu lepšie priblížiť verejnosti. Nehovorilo sa o tom, že medicína patrí medzi najnáročnejšie vysokoškolské štúdiá, že ani atestácia, ktorú si dnes lekári robia po piatich rokoch praxe, nie je zadarmo. Takzvaný školiaci kurz pred atestáciou lekára vyjde asi na 300 eur, ďalších 330 eur zaplatí za skúšku. Lekár sa tiež musí celoživotne vzdelávať. Chodiť na semináre a konferencie, kupovať si odbornú literatúru. Ak nenájde sponzorov, musí si to zaplatiť z vlastného vrecka. Štát mu na to neprispeje, prostriedky na to nemajú ani nemocnice.

„Odborná literatúra je pritom veľmi drahá. Knihy, ktoré vydali u nás, vyjdú na 50–60 eur, ale zahraničné publikácie aj na 200 až 400, niektoré i 600 eur. A platíme si ich sami, aby sme poznali najmodernejšie medicínske postupy a svetové trendy,“ vysvetlil Pravde chirurg, ktorý si neželal uviesť meno. Nemocniční lekári okrem toho absolvujú aj štyri či päť 24-hodinových služieb za mesiac. Na to, aby ich mohli odslúžiť, musia pri vyplňovaní pracovných výkazov klamať. Inak by porušili Zákonník práce. Až po zarátaní desiatok hodín nadčasov si na výplatnej páske nájdu tých priemerných 1 600 eur hrubého. Ich základný plat je však priemerne iba 1 000 eur.

„Som primár oddelenia, mám 25-ročnú prax, dve atestácie a moja hodinová mzda je 7,60 eura,“ priznal nedávno špičkový detský chirurg Vladimír Cingel, ktorý pred štyrmi rokmi úspešne oddelil siamské dvojčatá. Odborníkov ako on si vo svete cenia viac – a to aj finančne.

Premiérka Iveta Radičová aj iní politici počas protestu upozorňovali na veľkú korupciu medzi lekármi. Médiá prinášali správy o úplatkoch a vyberaní „všimného“. Podľa prieskumu Transparency International je pritom až polovica Slovákov presvedčených aj o rozšírenom úplatkárstve v súdnictve. Zo zistení Eurobarometra vyplýva, že našim súdom nedôveruje až 70 percent obyvateľov. Zodpovednosť sudcov a prokurátorov je navyše minimálna. Aj keď urobia chybu a na slobodu sa dostane zločinec ako napríklad Karol Mello, jediné, čo im hrozí, je disciplinárny trest. Priemerný mesačný príjem sudcu je však asi 2 300 eur a každý rok sa zvyšuje. Dostáva i 13. a 14. plat.

Štát, ktorý odmietal pridať lekárom, aby nezadlžoval verejné financie a nešiel „gréckou cestou“, je v iných oblastiach oveľa štedrejší. Ak by médiá neupozornili na plánované zvýšenie poslaneckého platu, na čo ho politici zmrazili, poslanci parlamentu by si v novom roku prilepšili o zhruba 600 eur. K dobrým peniazom z verejných zdrojov sa dostávajú i rôzni štátni funkcionári či úradníci – vďaka platom, odmenám či odstupnému. Riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marián Faktor síce poprel informácie, že by zarábal vyše 20-tisíc eur mesačne, ale ani jeho priemerných 5 272 eur nie je málo.

Ministerstvá si zase v prvom polroku tohto roka rozdali na odmenách viac ako 2,7 milióna eur. Odvolaný šéf rezortu obrany Ľubomír Galko (SaS) vlani rozdelil na odmenách zamestnancom vyše 5,2 milióna eur.

Niekedy je štedré i ministerstvo zdravotníctva. Externému spolupracovníkovi rezortu Tomášovi Szalayovi, ktorý kedysi radil aj bývalému ministrovi Rudolfovi Zajacovi, platí mesačne 3 000 eur a hovorkyni rezortu Kataríne Zollerovej, niekdajšej reportérke TA3, ktorá ani nemá vysokú školu, 2 500 eur.

To, že sa nemocniční lekári dokázali zomknúť a bojovať za svoje požiadavky, môže podľa odborníkov zdravotníctvu pomôcť. „Pre budúcu vládu je to varovanie, aby sa touto oblasťou začali vážne zaoberať. Problém by sa navyše nemal riešiť len z pohľadu pravice alebo ľavice. Musí sa tu dospieť k širšiemu politickému konsenzu,“ zhrnul sociológ Stanislav Buchta.

36 debata chyba