V európskom prípade by išlo o rozloženie záväzkov na základe vzniku spoločných európskych dlhopisov. To by pomohlo niektorým štátom požičať si lacnejšie na finančných trhov. Nemecko, ale aj iné krajiny sú proti, pretože v tom vidia morálny hazard.
Berlín však musí riešiť podobné problémy doma. Centrálna vláda súhlasí s pomocou spolkovým krajinám, aby sa tie ľahšie vyrovnali s úspornými opatreniami a záväzkami, ktoré im vyplývajú ústavy.
Agentúra Bloomberg tvrdí, že detaily plánu zatiaľ nie sú úplne známe. Podľa hovorcu nemeckého ministerstva financií Martina Kotthausa by centrálna vláda a spolkové štáty ručili za takzvané Deutschland bondy oddelene. Cieľom však je predať spoločne väčšie množstvo dlhopisov. „To obyčajne znamená lepšie podmienky,“ citoval Bloomberg Kotthausa. K výhodnejšiemu predaju prispeje účasť centrálnej vlády a zníženie nákladov.
Nie každému sa to však v Nemecku páči. Bohatšie spolkové krajiny na čele s Bavorskom to kritizujú. Tento krok vraj uvoľní finančnú disciplínu.
Bloomberg pripomína, že ešte v marci bola i kancelárka Angela Merkelová proti takémuto riešeniu. Zmena postoja je aj súčasťou dohody vlády s opozíciou. Tú kancelárka potrebuje na schválenie fiškálneho paktu.
V Európe však Nemecko nejakú formu spoločných európskych dlhopisov stále odmieta. „Nedáva to zmysel, pokiaľ o rozpočtoch rozhodujú členské štáty,“ uviedol pre televíziu ZDF nemecký minister financií Wolfgang Schäuble. Podľa neho je však Nemecko ochotné vzdať sa niektorých právomocí v prospech celku, aby podporilo hlbšiu integráciu. Schäuble pre magazín Spiegel minulý týždeň tiež vyhlásil, že v krajine by sa o ďalšej európskej integrácii mohlo uskutočniť referendum.
„Nemecko sa bude aj naďalej brániť prerozdeleniu dlhu bez toho, aby to podporila hlbšia ekonomická a politická integrácia v Európe. Chce si tak zabezpečiť, aby krajiny v budúcnosti sledovali prísne pravidlá. Ak by to vláda v Berlíne akceptovala bez toho, bolo by to protiústavné a znamenalo by to politickú samovraždu,“ povedal pre Pravdu Fabian Zuleeg, hlavný ekonomický expert z Centra pre európsku politiku v Bruseli.
Podľa odborníka však vidieť, že Nemecko je viac náchylné hľadať v otázke spoločných európskych dlhopisov kompromis a zmiernilo svoje názory. „Okrem toho tu vidíme jednoznačný nesúlad medzi tým, čo Berlín oficiálne hlása, a tým, čo sa deje. Súčasná kríza ukázala, že eurozóna je tak prepojená, že je ilúziou si myslieť, že jedna krajina môže stáť mimo. Takže záchranné mechanizmy a nevyhnutné kroky Európskej centrálnej banky už pomohli preniesť značnú časť rizika z krajín viac postihnutých krízou na štáty ako Nemecko,“ vysvetľuje Zuleeg.