Môže odstavenie nemeckých atómok zvýšiť cenu elektriny na Slovensku?
Európsky trh je prepojený. Je úplne logické, že keď sa zníži ponuka na trhu a dopyt zostane rovnaký, cena sa zvýši. Netrúfam si však predpovedať, akým tempom bude cena rásť. Mnoho totiž závisí od toho, ako rýchlo dokáže Nemecko vybudovať náhradné zdroje energie. Hovorím o cene silovej elektriny, ktorá na Slovensku tvorí asi polovicu z celkovej ceny elektriny.
O koľko percent by cena mohla narásť?
Presné číslo nepoviem, lebo ho nepoznám. Nepozná ho nikto, lebo to závisí od vývoja na trhu. To, že sedem najstarších nemeckých jadrových elektrární sa zrejme už nikdy nepripojí do rozvodných sietí, sa na cene energie na veľkoobchodnom trhu prejavilo prakticky okamžite po ich odstavení. Od tohto rozhodnutia sa cena elektriny vyvíja štandardným spôsobom, ceny sa pohybujú aj smerom nahor, aj nadol. Ak sa dodávateľom elektriny podarí vystihnúť správny moment, môžu ju nakúpiť relatívne lacno. Vďaka tomu by nárast ceny elektriny pre domácnosti nemusel byť dramatický.
Znamená to nárast o niekoľko percent?
Pre domácnosti by to mohol byť nárast v jednotkách percent. V prípade priemyselných odberateľov však zdražovanie očakávame vyššie. Tento typ zákazníkov totiž energiu pre rok 2011 nakupoval v čase, keď bola cena nižšia približne o päť až šesť eur za megawatthodinu. Po odstavení elektrární v Nemecku však stúpla, a preto väčšie firmy budú nakupovať drahšie.
Nemecko signalizovalo, že asi 21-tisíc megawattov (zodpovedá to asi dvanástim už dostavaným elektrárňam Mochovce 1, 2, 3, 4) výkonu všetkých tamojších atómok chce nahradiť elektrinou z veterných elektrární. Je to reálne?
Teoreticky áno. Ambícia nahradiť sedemnásť atómok je však príliš veľká. Treba si uvedomiť, že na takýto krok by boli potrebné veľké úpravy rozvodnej siete, čo by si vyžadovalo veľké investície. Veľká časť energie sa totiž spotrebúva na juhu i na severozápade krajiny, kde sa nachádza aj väčšina atómových elektrární. Veterné turbíny musia byť v prímorských oblastiach na severe štátu. Stúpnu tak prenosové a distribučné straty. V distribučných poplatkoch to zaplatia všetci zákazníci.
Takže Nemcom zdražie elektrina ešte viac?
Treba si uvedomiť, že elektrina vyrobená z obnoviteľných zdrojov je oproti elektrine vyrobenej z jadra drahšia. Čiže zdraženie elektriny v Nemecku nebude pre obyvateľov krajiny zanedbateľné. Navyše, spomenutých asi 21-tisíc MW je obrovský výkon, ktorý sa zrejme ani nepodarí nahradiť obnoviteľnými zdrojmi v horizonte desiatich rokov.
Zvládnu nové toky elektriny zo severu na juh a na severozápad už v súčasnosti postavené vysokonapäťové nemecké vedenia?
Je to ďalšia vec, ktorá zvýši poplatky za prenos. Nemci totiž zrejme budú musieť podstatne upraviť prenosové siete. Laicky povedané, budú musieť postaviť nové stožiare a vedenia.
Veterné elektrárne musia byť zálohované inými zdrojmi elektriny, pretože ich výkon dosť kolíše. Ktoré typy elektrární by to mohli byť v Nemecku?
Napríklad paroplynový cyklus. Ten je na zálohovanie tohto typu elektrární vhodný, pretože dokáže rýchlo do systému dodať chýbajúce množstvo elektriny. Nemecko má pripravených niekoľko projektov paroplynových cyklov, ktoré sa však počas minulých dvoch rokov pozastavili, lebo cena elektriny sa znížila. Teraz tieto projekty zrejme oživia.
ČEZ prevádzkuje atómové, tepelné i veterné elektrárne. O koľko je drahšia elektrina z plynu a vetra oproti energii z atómu?
Ťažko sa to porovnáva. Veľmi zhruba povedané, výroba elektriny v paroplynovej (tepelnej) elektrárni je v porovnaní s elektrinou vyrobenou v jadrovej elektrárni asi o päťdesiat percent drahšia. Energia z obnoviteľných zdrojov je dvoj- až dvaapolnásobne drahšia ako elektrina z jadra.
Platia tieto pomery aj v prípade, že sa neopomenú náklady, ktoré sú potrebné na vyradenie atómky po skončení životnosti, a takisto náklady na likvidáciu vyhoreného jadrového paliva?
V princípe tieto pomery platia. Dnes totiž nikto nepočíta ani s nákladmi na likvidáciu nefunkčných kremíkových článkov z kolektorov. Vyhodiť ich na smetisko nebude možné, budú sa musieť zneškodniť.
Keďže časť elektriny bude Nemecko vyrábať v paroplynových elektrárňach, zvýši sa aj cena zemného plynu?
Cenu plynu mierne zvýšili už nepokoje na severe Afriky i katastrofa vo Fukušime, keďže Japonci začali väčšiu časť elektriny vyrábať z plynu. Cenu by takisto mohol zvýšiť aj väčší dopyt po plyne v Nemecku. Či sa tak aj naozaj stane, je zatiaľ otázne. Podobne ako v Amerike aj v Európe sa totiž nachádzajú ložiská bridlicového plynu, ktorý bolo donedávna nevýhodné ťažiť. Po zdražení plynu sa však výhodnosť môže zmeniť, čo by dostupnosť tohto druhu plynu zvýšilo.
Na odstavení nemeckých atómok by však Slovensko mohlo profitovať.
Áno. Táto situácia by mohla mať priaznivý vplyv na výrobcov elektriny a tiež na spoločnosť prevádzkujúcu tranzitný plynovod. Čo v konečnom dôsledku prinesie vyššie dividendy do štátnej kasy.
Igor Nagy (32)
Diplom získal v roku 2002 na Fakulte elektriny a informatiky Technickej univerzity v Košiciach. Neskôr nastúpil do Východoslovenskej energetiky ako nákupca elektriny. Do ČEZ Slovensko prišiel v roku 2006. V roku 2008 postúpil na pozíciu konateľa.