Tlak na Nemecko rastie, ekonomika už "chorľavie", potvrdzujú významné ekonomické inštitúty. Čo za tým stojí?

Stopka pre lacný plyn z Ruska, rušenie investícií v priemysle či rýchle starnutie populácie? Podľa analytikov stojí za prudkým spomalením rastu nemeckého hospodárstva kombinácia týchto faktorov. Na to, že sa výkon "motora" európskej ekonomiky skutočne spomaľuje, najnovšie upozornilo aj päť popredných hospodárskych inštitúcií v krajine.

28.03.2024 16:29
debata (53)
Premiér Robert Fico na stretnutí s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom
Video
Zdroj: TV Pravda

Kielský inštitút pre svetovú ekonomiku, berlínsky ekonomický ústav DIW, Leibnizov inštitút pre hospodársky výskum v Halle, Leibnizov inštitút pre hospodársky výskum v Essene a mníchovský Ifo inštitút sa v spoločnej analýze zhodli na tom, že nemecké hospodárstvo chradne.

SR Bratislava Vláda Schôdza BAX Čítajte viac Kedysi sme boli skoro ako Nemecko, dnes sme horší ako Grécko. Za dlh platíme čoraz viac, čo to znamená?

Inštitúty síce očakávajú, že oživenie by malo prísť už počas tejto jari, no predpokladajú, že dynamika rastu bude slabá. „Výkon nemeckého hospodárstva sa pohybuje sotva na úrovni pred pandémiou. Produktivita zastala na mieste a počet zamestnaných, ktorý sa medzitým zvýšil o 600-tisíc, prakticky iba kompenzuje nižšiu priemernú pracovnú dobu,“ vyhlásil analytik Stefan Kooths z Kielskeho inštitútu.

Nemecko bolo zároveň minulý rok jedinou krajinou medzi najvyspelejšími ekonomikami sveta G7, ktorej kleslo HDP. Tamojšia ekonomika sa tak v roku 2023 prestala po posledných náročných rokoch zotavovať a v porovnaní s predpandemickým rokom 2019 stúpla iba o 0,7 percenta.

Kde sú korene problému?

Podľa odborníkov z kľúčových ekonomických inštitúcií v Nemecku sa ani domáci dopyt nezvyšuje podľa očakávaní. Stoja za tým vysoké ceny plynu a elektriny, ktoré spôsobili stratu konkurencieschop­nosti v kategórii tovarov, ktorých výroba je energeticky náročnejšia, píše web Euronews.

Analytici Medzinárodného menového fondu (MMF) Kevin Fletcher, Harri Kemp a Galen Sher vo svojom čerstvom komentári píšu, že možné vysvetlenia tohto stavu sa rôznia. Niektorí odborníci podľa nich hovoria, že nemecký ekonomický model je už nenapraviteľne narušený, iní stále trvajú na tom, že silný rast krajiny bol v posledných desaťročiach založený na dovoze lacného plynu z Ruska. Stopka pre ruský plyn tak môže znamenať, že nemecký výrobný model už prestal fungovať.

Ekonómovia z MMF tento scenár čiastočne potvrdzujú keď píšu, že uzávierka kohútikov na potrubiach s ruským plynom v roku 2022 skutočne prispela k prudkému nárastu inflácie a tlakom na rast životných nákladov obyvateľov. Išlo však len o dočasnú situáciu. Po prudkom náraste cien komodity sa totiž veľkoobchodné ceny plynu vrátili na úroveň z roku 2018.

Analytici tiež tvrdia, že aj často skloňované obavy z rozsiahlej deindustrializácie nie sú na mieste. Ukazujú to na príklade automobilového priemyslu, v ktorom výroba áut v roku 2023 stúpla o 11 percent a v rovnakom roku stúpol aj export elektromobilov z krajiny o 60 percent. Za skutočné výzvy pre nemeckú ekonomiku naopak považujú starnutie obyvateľstva, nedostačené investície či príliš silný byrokratický aparát.

Olaf Scholz Čítajte viac Motor Európy sa už dlhšie zadrháva. Nemci sa preto rozhodli konať a predstavia veľký balík opatrení

Netreba však v tejto súvislosti zabúdať ani na nemeckú priemyselnú mašinériu, ktorá podľa mnohých odborníkov padá ako domino. Svoju úlohu v tomto smere zohráva aj spomínaná energetická kríza, ktorá na krajinu poriadne zatlačila, klesajúci dopyt po nemeckom tovare zo strany Číny či silnejúca konkurencia zo strany Spojených štátov. „Prestali sme byť konkurencieschopní. Chudobnieme, pretože nemáme žiadny rast. Zaostávame,“ vyjadril sa už skôr nemecký minister financií Christian Lindner.

Existuje cesta von?

Pätica spomínaných kľúčových nemeckých hospodárskych inštitúcií pritom ešte na jeseň minulého roka predpokladala, že domáca ekonomika porastie o 1,3 percenta. Svoje predikcie teraz upravili s tým, že výraznejší posun by mohol prísť až v roku 2025, v ktorom by sa HDP krajiny mohlo zvýšiť o 1,4 percenta.

Okrem predikcie neskoršieho rastu HDP však inštitúty predložili aj niekoľko návrhov, ktoré by mohli pomôcť tamojšej spolkovej vláde na čele s kancelárom Olafom Scholzom nájsť cestu k rastu.

Vo viacerých bodoch sa pritom zhodujú s opatreniami, ktoré položili na stôl analytici MMF. Patrí medzi ne napríklad zníženie byrokratickej záťaže, ktorá spomaľuje produktivitu, technologická otvorenosť voči inováciám alebo lákanie kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia.

Keďže Európu sužuje starnutie obyvateľstva, čo okrem iného znižuje dostupnosť kvalifikovanej pracovnej sily na jednotlivých trhoch práce, posledný spomínaný bod otvárajú viaceré krajiny. Problém sa nevyhol ani Slovensku. Už začiatkom tohto roka počas svojho prejavu na jednom z panelov konferencie vo švajčiarskom Davose to zdôraznil aj premiér Robert Fico (Smer).

„Prvou výzvou pre moju vládu je, ako prilákať na náš pracovný trh ľudí zo zahraničia,“ povedal premiér, ktorého posledné kroky skutočne naznačujú otvorenejšiu politiku vlády voči ekonomickým migrantom z tretích krajín. Novela zákona o pobyte cudzincov by mala zrýchliť a rozšíriť možnosti pre vysokokvalifi­kovaných ľudí pochádzajúcich z krajín mimo EÚ, ktorí sa chcú uplatniť na našom trhu práce.

Fico, parlament, šimečka, saková Čítajte viac Fico volá po kratšom pracovnom čase, Tomáš má jednu podmienku. Firmy nie sú nadšené, aj keď niektoré to skúšajú

Vráťme sa však teraz k Nemecku, ktoré ako ťahúň ekonomiky EÚ ovplyvňuje aj Slovensko. Spomínané lákanie pracovnej sily zo zahraničia je pre túto veľkú európsku krajinu podľa analytikov MMF nutné rozbehnúť aj preto, že silný prúd migrantov do krajiny sa spomaľuje. „Keď sa táto vlna migrantov utne a baby boomeri v priebehu nasledujúcich piatich rokov odídu do dôchodku, tempo rastu pracovnej sily v Nemecku klesne viac ako v ktorejkoľvek inej krajine G7. To vytvorí tlak na zníženie HDP na osobu, pretože na každého dôchodcu bude pripadať menej pracujúcich,“ píšu Fletcher, Kemp a Sher. Pomôcť s problémom by mohlo posilňovanie migrácie do krajiny.

Ďalším riešením je podľa nich zvyšovanie produktivity, ktorú doteraz ťahal nadol pokles verejných investícií už v 90. rokoch minulého storočia. Nemecko sa totiž z hľadiska verejných investícií ocitlo na posledných priečkach rebríčka spomedzi ostatných najvyspelejších ekonomík sveta.

Kľúčová päťka ekonomických inštitúcií v tejto súvislosti navrhuje napríklad reformu prerozdeľovania peňazí medzi spolkovou vládou a jednotlivými regiónmi v krajine. „Cieľom je ochrániť komunálne investície, ktoré tvoria až 40 percent verejných investícií, pred náhlymi problémami,“ píšu nemecké inštitúcie vo svojej spoločnej analýze.

© Autorské práva vyhradené

53 debata chyba
Viac na túto tému: #Nemecko #Medzinárodný menový fond (MMF) #nemecká ekonomika