Nemocnica spustí spaľovňu napriek protestom

Už o niekoľko týždňov začne dodávateľská firma montovať technológiu spaľovne nebezpečných odpadov v areáli Fakultnej nemocnice v Trnave. So spaľovňou nesúhlasili mestskí poslanci ani obyvatelia okolitých ulíc. Aj keď sa momentálne na stavbe nepracuje, podľa riaditeľa nemocnice Martina Tabačeka skúšobná prevádzka je naplánovaná už na júl.

07.03.2008 16:53
Budova pre spaľovňu Foto: ,
Budova pre spaľovňu nebezpečných odpadov je už dávno hotová, švajčiarsku technológiu začnú montovať v apríli.
debata

„Stavebná časť spaľovne bola dokončená v júni minulého roku. Budova je pripravená na nainštalovanie technológie a monitorovacieho systému. S montážou sa začne v apríli, dokončená by mala byť v júni,“ informoval riaditeľ. Prestavba bývalého skladu na spaľovňu stála 30 miliónov korún, peniaze poskytlo ministerstvo zdravotníctva. Technologickú časť v hodnote 2,25 milióna švajčiarskych frankov (asi 45 miliónov korún) zaplatí švajčiarska vláda.

Spaľovňu nebezpečných odpadov v blízkosti centra Trnavy odmietli pred tromi rokmi poslanci mestského zastupiteľstva. Podľa ich názoru spaľovňa nie je v súlade s územným plánom mesta, primátor Štefan Bošnák (KDH) preto nepodpísal stavebné povolenie. Krajský stavebný úrad v Trnave územný plán vyhodnotil inak. Stavebné povolenie namiesto Bošnáka podpísal vtedajší šéf úradu Erik Višňovský.

„Z našej strany sme urobili všetko, čo sme mohli. Keď nadriadený orgán nášho stavebného úradu rozhodol inak, musíme rozhodnutie rešpektovať,“ skonštatoval Pavol Tomašovič z kancelárie primátora Trnavy. Nepomohli si ani obyvatelia z Tamaškovičovej a Sladovníckej ulice, ktorí bývajú len niekoľko desiatok metrov od budúcej spaľovne. Všetky ich námietky boli zamietnuté ako neopodstatnené.

Ľudia z okolia nemocnice sú presvedčení, že za výstavbou spaľovne treba hľadať politiku. „V pozadí bola slovensko-švajčiarska medzivládna dohoda, tak museli nájsť spôsob, ako spaľovňu pretlačiť,“ naráža na financovanie švajčiarskou stranou Irena Kreutzová, organizátorka petície proti spaľovni. Útechou pre ľudí má byť malá kapacita spaľovne, len tisíc kilogramov odpadov denne. „Len neviem, kto a ako ich skontroluje,“ neverí Gabriela Rybnikárová z domu oproti. Pôvodne sa do Trnavy mali zvážať nebezpečné odpady aj z iných nemocníc v kraji, Krajský úrad životného prostredia v Trnave s tým však nesúhlasil.

Nemocnica už niekoľko rokov musí biologické odpady odvážať do iných spaľovní. Odpady z Trnavy končili v spaľovni v Bratislave a prostredníctvom zmluvného partnera aj v Kysuckom Novom Meste a Humennom. V minulom roku stála likvidácia nebezpečných odpadov nemocnicu 3 milióny korún.

debata chyba