„Výhodou tohto opatrenia je vyrovnanie pôvodných záväzkov zdravotníckych zariadení a možnosť prevzatia aj pohľadávok, čo môže viesť k zníženiu celkového záväzku. Nevýhodou je, že zdravotnícke zariadenia nebudú pod tlakom, aby prijímali úsporné opatrenia,“ uvádza ministerstvo v materiáli.
Celkový dlh nemocníc sa vyšplhal na osem miliárd korún. Z toho najväčšiu časť tvoria dlhy nemocníc, ktoré patria pod ministerstvo zdravotníctva. Očistiť nemocnice od dlhu majú aj pätnásťročné pôžičky od štátu či dotácie zo štátneho rozpočtu. Ktoré riešenie sa využije, zatiaľ nie je známe.
Ak by prešla pôžička na 15 rokov, netýkala by sa všetkých nemocníc. Mohla by o ňu požiadať iba tá nemocnica, ktorá je schopná uhrádzať splátky, nevytvárať nový dlh a ktorá bude vedieť hospodáriť so ziskom. Problém však je, že v štátnom rozpočte sa zatiaľ nijakých osem miliárd na tento účel nespomína.
„Nevidím na to nikde krytie v rozpočte. Kde je tých osem miliárd? Navyše dve z troch navrhovaných riešení nie sú oddlžením. Jedno je iba iný typ dlhu a druhé je dotácia vo forme štátnej pomoci, ktorá narúša hospodársku súťaž. Oddlžením je iba druhá navrhnutá možnosť, ktorá je presne tým istým, čím bol kedysi Veriteľ,“ reagoval Peter Pažitný z Inštitútu pre zdravotnú politiku.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že druhý spôsob, ktorý navrhuje, nie je to isté, čo bol Veriteľ. „Už dnes na Slovensku existuje Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, ktorá pracuje v rámci rezortu financií. Táto na rozdiel od Veriteľa pracuje vysoko transparentne a hospodárne,“ povedala hovorkyňa rezortu Silvia Horváthová.
Okrem jednorazového oddlženia počíta ministerstvo s prijatím opatrení, ktoré by zabránili tvorbe ďalšieho dlhu. Na to by mali slúžiť napríklad vyššie sankcie v prípade úmyselného zneužívania zdravotného poistenia alebo širšia zodpovednosť pacienta za svoje zdravie. Viac by sa mala podporovať prevencia, pomôcť by malo aj zdravotné pripoistenie.
Viac ako polovica dlhu v zdravotníctve je za lieky a zdravotnícky materiál – do konca júna sa vyšplhal na vyše 3,4 miliardy korún. Kvôli tomu distribútorské firmy začínajú škrtiť dovoz liekov. „To vytvára ďalší priestor na zvyšovanie cien liečiv, a teda aj k zrýchľovaniu ďalšieho zadlžovania zdravotníckych zariadení,“ stojí v materiáli.
Hlavné dôvody, prečo sa nemocnice stále zadlžujú, sú podľa ministerstva rast miezd v zdravotníctve, zastarané budovy – neraz v havarijnom stave, nárast cien energií a pohonných hmôt a výdavky na exekúcie a súdne spory.