Rubom rastúceho dovozu potravín sú pustnúce polia, lúky, sady a vinice, ale aj nové priemyselné parky postavené na najúrodnejšej pôde. V krajine leží ladom už takmer tristotisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy. Na vidieku pritom rastie nezamestnanosť.
Niet jediného odvetvia poľnohospodárskej výroby, ktoré by nestratilo výkonnosť. Hoci má Slovensko vynikajúce podmienky na pestovanie ovocia mierneho podnebného pásma, z roka na rok rastie dovoz jabĺk, hrušiek, sliviek, čerešní. Ročne sa dopestuje len 50-tisíc ton jabĺk, hoci potenciál územia je šesťnásobne vyšší.
„Z celkovej plochy sadov 8 500 hektárov máme opustené výsadby na ploche 3-tisíc hektárov. Keby sme dopestovali na každom hektári len po 30 ton jabĺk, vyrobili by sme 90-tisíc ton ovocia, ktoré mimochodom dovezieme,“ hovorí šéf ovocinárskej únie Slovenska Marián Varga.
Časť neproduktívnych sadov sa nachádza v tzv. ekologickom režime. Je to neuveriteľné, ale ich majitelia berú európske dotácie, hoci sa v nich nič neurodí.
„Je to preto, že dotácie nie sú viazané na úrodu, ale neúrodu. Takéto podpory úplne deformujú vzťah k pôde. Ak to ešte nejaký čas potrvá, Brusel nás úplne odučí robiť,“ povedal na margo nezmyselnej ovocinárskej politiky Marián Varga. Prvou úlohou nového ministra pôdohospodárstva by malo byť dojednanie zmeny dotačných pravidiel. „Nepotrebujeme európske peniaze na to, aby sme obmedzovali výrobu, zvyšovali plochu úhorov, keď si obratom musíme kupovať ovocie zo západnej Európy či Poľska,“ hovorí Varga.
O nič lepšie ako ovocinárstvo nevyzerá vinohradníctvo. V priebehu dvadsiatich rokov klesla výmera viníc z 32–tisíc hektárov na 12 a pol tisíca. Vlani zobrali slovenskí vinohradníci úrodu už len z necelých desaťtisíc hektárov. Slováci, ktorí zásobovali počas federácie české kraje vínom, dnes pijú moravské vína. Nečudo, Moravania majú už vinohrady vysadené na takmer 20–tisíc hektároch.
„V kedysi slávnej Malokarpatskej vinohradníckej oblasti ľudia nebohatnú z vína, ale predaja vinohradníckych pozemkov developerom a ostatným stavebníkom,“ uviedla jednu z príčin úpadku vinárstva Jaroslava Kaňuchová Pátková, riaditeľka Zväzu výrobcov hrozna a vína. Zhruba polovica vinohradov medzi Bratislavou a Modrou sa premenila na stavebné parcely.
Čo k tomu dodať? Len to, že vnuci vinohradníkov, ktorí dostali pozemky v reštitúcii, zamenili lopotné vinohradnícke nožnice za rýchle peniaze z predaja pozemkov. V čase, keď Slovensko zalieva lacné zahraničné víno, sa predaje vinohradov pre mnohých, čo stratili vinohradnícke zručnosti, stali ideálnym riešením. Koho trápi, že malokarpatská krajina prichádza o svoj stáročia budovaný vinohradnícky kolorit?
„Vinohradníci, ktorí chcúkúpiť pôdu od majiteľov upadajúcich viníc, stoja pred takmer nezdolateľnou cenovou bariérou. Za hektár si ľudia pýtajú bezmála 70–tisíc eur. Také peniaze nik nemá. Budúcnosť neveští nič dobré,“ obáva sa Jaroslava Kaňuchová Pátková. Len na porovnanie – hektár vinice v slovenskom Tokaji stojí do 17–tisíc eur a v ostatných vinárskych regiónoch sa cena pohybuje okolo 3 300 eur.