Izrael opustil pásmo Gazy, dodáva jej elektrinu a umožňuje import potravín. Odpoveďou je ostreľovanie Izraela palestínskymi raketami.
Izrael sa z pásma nestiahol. Iba ho zmenil na obrovské väzenie. Na skúšobnú strelnicu. Gazu blokuje z mora aj po súši. Navyše izraelské lietadlá nepretržite lietajú nad pásmom, kontrolujú situáciu a stali sa už súčasťou života Palestínčanov v Gaze. Jej obyvatelia očakávajú nálety každú minútu.
A čo už spomínané dodávky elektriny a potravín? Izraelský minister Katz dokonca vyzval na „zastavenie kŕmenia teroristov“.
Ak sa minister na nás pozerá ako na sliepky, tak je to pravda. Izrael chce z Gazy urobiť slepačiu farmu. Hádže cez plot len toľko, aby zostali na žive. Aj svetlo do kurníkov im dodáva, aby sa prebrali a následne ich mohli zabiť. To nie je môj výmysel. Samotní izraelskí lídri to neraz vyhlásili. Nechcú, aby obyvatelia v pásme zomierali hladom, ale aby ho stále pociťovali. Čo si myslíte, prečo vznikli podzemné tunely na hraniciach s Egyptom? Najmä pre nedostatok plnenia základných životných potrieb. Na pokračujúcu okupáciu odpovedáme raketami. Platí to aj v prípade najnovšieho vývoja.
Aký dôvod má Tel Aviv na zvyšovaní napätia?
Sú tri. Chce využiť terajší konflikt v predvolebnej kampani pred januárovými voľbami, zvýšiť šance tandemu Netanjahu – Lieberman. Zároveň testuje reakcie nového vedenia v Egypte. A napokon sa pokúša zabrániť Palestínčanom presadiť v OSN žiadosť o štatút pozorovateľa. Izrael potrebuje, aby bol front stále takpovediac živý. Odniesli si to však väčšinou nevinní palestínski civilisti, a tak nasledovala reakcia. Veď každý národ, ktorý okupujú, má právo na odpor akýmikoľvek prostriedkami.
Po prvý raz dopadli palestínske rakety v blízkosti Tel Avivu a Jeruzalema. Možno to považovať za zvrat?
Je to pre Izrael signál, podľa ktorého by sa mal prestať správať ako vojenská základňa a upustiť od predstavy, že silou sa dá vyriešiť palestínsko-izraelský konflikt. Mal by sa správať ako riadny štát. Zatiaľ ním nie je.
A čo 14. máj 1948, keď David Ben Gurion vyhlásil v sále telavivského múzea Štát Izrael?
Dodnes ním nie je, pretože nerešpektuje medzinárodné právo, porušuje uzavreté dohody, vrátane s Organizáciou pre oslobodenie Palestíny, ignoruje platné dokumenty Bezpečnostnej rady OSN. Navyše pokračuje v porušovaní ľudských práv a odmieta výzvu EÚ na zastavenie osídľovania palestínskych území. Je mu stále cudzie riešenie v podobe existencie dvoch štátov. Izrael tak pokračuje v prehlbovaní vlastnej izolácie nielen v oblasti Blízkeho východu. Výnimkou nie je ani terajšie vedenie krajiny.
Nie je najnovšia aktivita Hamasu snahou odpútať pozornosť sveta od diania v Sýrii, konkrétne možnosťou dať sa nadýchnuť tamojším povstalcom?
S dianím v Sýrii to nemá nič spoločné, pretože najnovšiu eskaláciu vyvolala izraelská vláda.
Veríte v schopnosť Káhiry upokojiť súčasné napätie?
Egypt môže aj urobí ešte viac ako doteraz.
A konkrétne?
Hlavne diplomatickou cestou a politickými nástrojmi môže ako silný hráč nielen v oblasti vyvinúť tlak s cieľom dosiahnuť stále prímerie a zároveň presvedčiť USA aj samotný Izrael, aby sa vrátili k rokovaniam, ktorých výsledkom by bolo riešenie palestínsko-izraelského konfliktu na základe vzniku dvoch štátov. A to je to najmenej, čo môže Káhira urobiť. V opačnom prípade je to cesta do pekla nielen v prípade Blízkeho východu.
Na hraniciach s pásmom Gazy je sústredená obrovská izraelská vojenská sila. Myslíte si, že sa to skončí pozemnou operáciou?
Nepredpokladám takýto vývoj. Izrael sa stiahol z Gazy a kontroluje ju bez použitia sily. A napokon vpád do Gazy je priveľmi riskantný a drahý krok. Poučením je nielen operácia Liate olovo spred štyroch rokov.