„Z výsledkov skúšky sme zistili, že prvé dva stupne rakety pracovali normálne, ale v poslednej, tretej etape letu došlo k technickým problémom,“ uviedlo ministerstvo.
Na skúšku najskôr upozornili správy z Nórska, kde došlo k poplachu kvôli neidentifikovateľnom lietajúcom objekte (UFO) na oblohe.
Práve v čase ranného odpalu rakety náhodní pozorovatelia v Nórsku zaznamenali zvláštne svetlo nad severnou časťou krajiny. Zábery bieleho svetla nad nórskym mestom Tromso vyvolal dohady o jeho príčine, ktoré sa pohybovali od pádu meteoritu, cez polárnu žiaru či zlyhanie rakety až po možnosti prítomnosti UFA. Pavel Felgenhauer, významný ruský bezpečnostný analytik, uviedol, že správy o neúspešnom raketovom teste „boli pravdivé“ a úkazy, ktoré videli obyvatelia Nórska, súviseli s raňajším testom.
„Takéto svetlá a oblaky sa z času na čas objavia, keď dôjde k zlyhaniu rakety v horných vrstvách atmosféry, a už sme ich predtým zaznamenali,“ uviedol Felgenhauer pre tlačovú agentúru AFP. „Tento neúspešný raketový test aspoň Nórom pripravil pekný ohňostroj,“ zavtipkoval.
Ešte skôr Moskva upozornila susedné krajiny na skúšky rakiet v južnej časti Bieleho mora v období od 7. do 14. decembra. Jeden z ohlásených termínov sa časovo zhodoval s letom UFO nad Nórskom. Dráha letu pritom vraj nasvedčuje, že sa skúška nepodarila. Podľa zdrojov z vojenského priemyslu, na ktoré sa odvolávajú denníky Kommersant a Vedomosti, pri teste Bulavy teraz zlyhal tretí stupeň rakety, kým prvé dva stupne pracovali normálne. Čiže skúšku možno vraj považovať za čiastočne úspešnú.
Rusko doteraz oficiálne oznámilo jedenásť skúšok strely, šesť bolo neúspešných a ďalšie tri len „čiastočne úspešné“. Po predchádzajúcom júlovom teste, tiež nevydarenom, musel opustiť funkciu riaditeľa Moskovského inštitútu tepelných technológií, ,ktorý Bulavu vyvíja, Jurij Solomonov. Zostal však hlavným konštruktérom. Úlohou nového riaditeľa Sergeja Nikulina je odstrániť problémy v reťazci dodávateľov, ktoré pravdepodobne viedli k predchádzajúcim zlyhaniam.
Bulavu začalo Rusko vyvíjať v polovici 90. rokov. Strela sa má stať kľúčovým typom strategickej výzbroje vojnového námorníctva a hlavnou zbraňou nových ponoriek triedy Borej, z ktorej prvá, pod menom Jurij Dolgorukij, už absolvuje skúšobné plavby a ďalšie dve sa stavajú. Stavba štvrtej ponorky rovnakej triedy sa má začať do konca roka. Do roku 2015 flotila počíta s ôsmimi ponorkami triedy Borej.
Raketu, ktorá váži 36 ton, má byť schopná dopraviť šesť až desať individuálne navádzaných bojových hlavíc až na vzdialenosť 8-tisíc kilometrov.
Špekulovalo sa už síce, že by poruchové Bulavy mohla nahradiť strela Sineva, ktorú námorníctvo zaradilo do výzbroje predvlani. Ale podľa expertov vraj Bulava nemá reálnu alternatívu a tak sa v testoch bude pravdepodobne pokračovať, aj keď vývoj novej zbrane sprevádzajú problémy. Zastaralé rakety zo sovietskych dôb je totiž nutné vyradzovať z výzbroje rýchlejšie, ako sa ich darí nahrádzať.