Mnohé z hrádzí vybudovali pred 40 rokmi a s prudkým klesaním pôdy pod mestom nerátali. Za desaťročia mohla pôda pod nimi klesnúť aj o viac ako meter. Preto priehrady zadržali menej vody, ako plánovali konštruktéri.
Štúdia tvrdí, že časti New Orleansu, ktoré najviac klesajú, by sa nemali rekonštruovať. Vedci pritom upozorňujú, že rýchlosť poklesu pôdy pod New Orleansom sa v nasledujúcich rokoch môže ešte zvýšiť a treba počítať aj so stúpajúcou hladinou morí.
„Zistili sme, že hrádze, ktoré (po hurikáne Katrina) v New Orleanse zlyhali, boli na miestach, kde je pokles najvyšší,“ vysvetlil člen vedeckého tímu Tim Dixon z University of Miami. „Máme teraz dobrú predstavu o tom, ktoré časti New Orleansu klesajú a akou rýchlosťou. Je to niečo, o čom sme doteraz nevedeli,“ tvrdí geológ Falk Amelung, ďalší z vedcov, ktorí na výskume pracovali.
Vedci zostrojili mapu poklesu oblastí New Orleansu na základe radarových satelitných meraní. Podobný spôsob mapovania sa používa aj pri zisťovaní sopečných a tektonických aktivít a v minulosti ho využili napríklad na Havaji a v San Franciscu.
Dôvod, prečo sa New Orleans pohybuje smerom dole, nie je celkom jasný. Vedci uvažujú o možnosti, že sa celá oblasť pomaly posúva do Mexického zálivu. V hre je aj rovnako možná teória o vysušovaní usadenín pod mestom. Najpravdepodobnejšie pôjde o kombináciu oboch vplyvov.