„Ja chápem, že verejnosť, ktorá žije zo svojich platov, má neustále pocit, a často je to aj oprávnené, že ich ohodnocovanie nezodpovedá významu toho, čo robia. Ale my nie sme čarodejníci. Všetky tieto návrhy môžeme vždy zhodnocovať len v rámci možností štátneho rozpočtu, ktorý sa pripravuje na budúci rok,“ uviedol premiér na tlačovej besede.
Učitelia v petícii za lepšie školstvo žiadajú zvýšenie svojich platov, ako aj platov odborných zamestnancov tak, aby nástupný plat učiteľa bol 1,2-násobok priemerného platu v národnom hospodárstve. V súčasnosti učitelia začínajú s platom asi 500 eur. V petícii požadujú tiež to, aby vláda do školstva investovala aspoň 6 percent HDP. Okrem toho chcú pedagógovia možný odchod do dôchodku vo veku 56 rokov alebo po 30 rokoch odpracovaných v školstve. Iniciátor petície a predseda Nových školských odborov (NŠO) Ľudovít Sebelédi sa domnieva, že peňazí je dosť, ale nerozdeľujú sa tak, ako by sa mali.
Medializované prípady zlatých padákov v ostatných dňoch podľa neho svedčia o tom, že vyhlásenia o nedostatku prostriedkov sú len recesiou politikov. „Odmena vo výške 170-tisíc eur za 14-mesačnú prácu by pre učiteľa znamenala 25 rokov tvrdej poctivej práce za katedrou. Za to musí ísť niekto sedieť,“ zdôraznil Sebelédi po odovzdaní petície.
Členovia petičného výboru čakajú, že ich minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) požiada o stretnutie a prizve ich na rokovanie štvorpartity. Toho sa však zrejme nedočkajú. „Nevidíme dôvod na personálne zmeny v školskej štvorpartite, nakoľko už teraz majú zástupcovia zamestnancov školstva svoje zastúpenie, pričom pre nás je nesmierne dôležitá otázka reprezentatívnosti partnerov na rokovaniach a v spolupráci,“ povedal hovorca ministra Michal Kaliňák.