Podľa riaditeľa Transparency International Slovensko (TIS) Gabriela Šípoša je však nereálne, aby politici dokázali proti korupcii a neefektívnemu nakupovaniu razantnejšie zasiahnuť.
O údajnom plytvaní pri nákupoch inštitúcií zahrnutých pod právomoci vlády sa na Slovensku špekuluje dlhodobo. Kritike čelil napríklad údajne predražený tender na upratovanie a údržbu vojenských kasární, predaj emisných kvót, pri ktorom podľa opozície Slovensko prišlo o milióny eur, či prípad vyhlásenia súťaže na dodávateľa niektorých služieb potrebných pre čerpanie eurofondov na ťažko prístupnej nástenke v budove ministerstva výstavby.
Štátna správa podľa Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) nakupovala napríklad v roku 2007 tovary a služby za asi miliardu eur, v roku 2008 to bolo v hodnote približne dvoch miliárd eur. Údaje za rok 2009 ešte neboli k dispozícii. V najväčšej miere obstarávali v roku 2008 ministerstvá vnútra a obrany, celkovo v hodnote asi 391 miliónov eur.
„Odhady ukazujú, že pri verejnom obstarávaní uniká okolo 40 miliárd korún (1,33 miliardy eur),“ zhrnul hovorca opozičného KDH Martin Krajčovič. Nespresnil však, aká časť z vyčíslenej úspory sa vzťahuje na štátny rozpočet
Veľké očakávania od úspor vo verejnom obstarávaní naznačila aj najsilnejšia opozičná strana SDKÚ. Na svojej stránke ukradli.sk. vyčíslila straty z údajne nepotrebných či nevýhodných aktivít štátu na asi tri miliardy eur.
O niečo menšie úspory očakáva od prípadného potláčania korupcie ďalšia opozičná strana, SMK. „Odborníci (…) uvádzajú, že verejné obstarávania v štátnej správe a samospráve v niektorých prípadoch môžu byť predražené až o 10 až 15 percent,“ uviedol jej poslanec Iván Farkas. Mohlo by tak podľa neho ísť asi o 150 miliónov eur, pričom 60 až 70 percent z tejto sumy by malo pripadať na nákupy štátu.
Mimoparlamentná Sloboda a Solidarita (SaS) a ani Most-Híd presnejšie odhady očakávaného šetrenie neuviedli. Podľa SaS a Mostu-Híd by mohlo ísť o niekoľko percent z výšky štátneho rozpočtu, ktorý na tento rok predpokladá výdavky viac ako 16 miliárd eur. Vládne strany Smer a HZDS sa odpovedi na túto otázku vyhli, SNS na otázky o korupcii nereagovala vôbec.
Šípoš bol však k vyhláseniam strán o možných úsporách z potláčania korupcie zdržanlivý. „Sú podobné, ako heslo, že ušetríme na verejnej správe. To je taký evergreen, ktorý sa opakuje,“ zhrnul. Dôležitejšie než odhady o možných úsporách sú podľa neho opatrenia, ktorými chcú strany korupcii predchádzať. Mali by presadiť napríklad povinné a nie dobrovoľné elektronické aukcie či širšie automatické zverejňovanie informácií o štátnych zmluvách alebo rozsudkoch súdov.
Opozičné a mimoparlamentné strany zaradili povinnosť elektronických aukcií alebo zverejňovanie zmlúv na internete aj do svojich volebných programov. Smer-SD sľubuje, že bude prehlbovať účasť opozície pri kontrole Fondu národného majetku a ÚVO. Už dlhšie predseda strany a premiér Robert Fico hovorí aj o potrebe takzvaného centrálneho verejného obstarávania, ktoré by nahradilo nakupovanie tovarov a služieb cez jednotlivé ministerstvá.