Nižšie ceny potravín? Vláda spúšťa kontroly

Rok 2012 poznamenal rast cien potravín na celom svete a zhruba päťpercentnému zdražovaniu sa nevyhlo ani Slovensko. Budúcemu roku s očakávaným nižším hospodárskym rastom chce Ficova vláda čeliť "podstatne agresívnejšou cenovou politikou najmä vo vzťahu k potravinám a energiám".

26.12.2012 20:00 , aktualizované: 27.12.2012 08:00
nákup, nakupovanie, potraviny, ovocie,... Foto:
V roku 2012 vzrástli na Slovensku ceny potravín zhruba o päť percent.
debata (54)

Pre rezort pôdohospodárstva z toho vyplynula úloha posvietiť si na ceny kľúčových potravín a ukázať verejnosti, kto na nich koľko zarába.

Na poslednom rokovaní vlády premiér Robert Fico povedal, že v situácii, keď ekonomika Európskej únie ťahá otvorenú slovenskú ekonomiku dole, čo bude mať vplyv na zamestnanosť, treba vytvárať priestor ľuďom na prežitie. „Ak nie sme schopní zvyšovať platy, sociálnu pomoc, potom im musíme znižovať výdavky, ktoré majú na život,“ uviedol predseda vlády.

Fico má pravdu, keď tvrdí, že „ľudia sa z čísel nenajedia“. Na to, aby vláda bola na budúci rok podstatne agresívnejšia, čo sa týka cien potravín, však musí využiť iné nástroje ako priamy cenový diktát štátu. Ten, ako priznal minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek, nepripadá do úvahy. Štát má však po ruke iné nástroje, ktoré si vláda stihla pripraviť ešte v priebehu tohto roka.

Jahnátek v priebehu tohto roka ohlásil vznik Cenovej rady, ktorá má analyzovať vývoj cien na trhu potravín podľa rozborov, ktoré jej pripravia tzv. komoditné rady. Doteraz ich vzniklo jedenásť z celkove štrnástich a obsiahnu prakticky všetky základné potraviny počnúc mliekom, mäsom, obilninami, zemiakmi, pokračujúc cukrom a končiac napríklad včelími produktmi.

„Prostredníctvom komoditných rád chceme získať obraz o tom, akými maržami sa účastníci potravinového reťazca – poľnohospodári, potravinári a obchodníci podieľajú na profite z výroby a predaja potravín. Získané údaje dostane Cenová rada a tá ich predostrie verejnosti,“ informoval Jahnátek. Zopakoval, že vláda nemá možnosť určiť cenové stropy, môže však, využijúc legislatívu, aktívne dohliadať na čistotu podnikateľského prostredia.

Mal by to byť tlak verejnej mienky, ktorý sa osvedčil pri kontrolách kvality potravín, čo by podľa Jahnátka primal obchod, spracovateľov a výrobcov k tomu, aby sa správali zodpovedne. „Tak ako sme boli a sme nepríjemní pri kontrolách zameraných na kvalitu a zdravotnú bezchybnosť potravín, budeme pozorne sledovať aj vývoj cien potravín. Napokon to budú ľudia, ktorí svojimi nákupmi rozhodnú o tom, čie výrobky a kde budú nakupovať,“ predpokladá minister.

Členmi komoditných a Cenovej rady majú byť zástupcovia celého potravinového reťazca plus predstavitelia rezortu, Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho.

Na to, či je pri predaji potravín všetko ,,kóšer", majú dohliadnuť aj dva špecializované tímy tzv. Potravinovej kobry. „Ide o audítorov, účtovníkov a právnikov, z ktorých viacerí donedávna pracovali pre veľké obchodné reťazce a dokonale poznajú mechanizmy a prostredie obchodu s potravinami. Sú dobre zaplatení a myslím, že nám poskytnú informácie, ktoré povedú k spriehľadneniu trhu a predaju potravín za spravodlivé ceny,“ povedal štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Štefan Adam.

Ministerstvo chce situáciu na trhu potravín ovplyvniť aj zvýšenou produkciou slovenských potravín. Z Programu rozvoja vidieka dostanú prostriedky napríklad pestovatelia zeleniny a ovocia. „Chceli by sme tak posilniť zastúpenie čerstvých slovenských produktov na pultoch obchodov namiesto dovážanej zeleniny a ovocia, ktoré nespĺňajú atribúty ani čerstvosti, ani chuti, ktorých sa dožadujú spotrebitelia,“ konštatoval Štefan Adam.

Kroky, ktoré chce podniknúť vláda v záujme posilnenia potravinovej bezpečnosti štátu a cenovej stability potravín, treba prehĺbiť. ,„má štát naozaj pomôcť poľnohospodárstvu, musí sa postarať o to, aby sa v praxi uplatnila zásada trvalej udržateľnosti poľnohospodárskej výroby,“ myslí si Jaromír Matoušek, šéf Agrobiznisu v UniCreditBank.

Podľa Matouška to znamená vstúpiť aktívne do daňovej a odvodovej politiky, vyriešiť otvorené otázky okolo pozemkov, podporiť združovanie najslabších účastníkov potravinového reťazca do odbytových organizácií a tiež si ujasniť, rozvojom akých typov poľnohospodárskych výrob riešiť zamestnanosť na vidieku. „Nestačí jeden krok, len smerom k reťazcom, ak sa povie A, musí sa povedať aj B,“ povedal Matoušek.

© Autorské práva vyhradené

54 debata chyba