„Neprekvapuje ma to,“ povedal minister spravodlivosti Knut Storeberget o výsledkoch prieskumu verejnej mienky, ktoré zverejnil nórsky denník Verdens Gang. Šesť dní po masakre až dve tretiny z opýtaných odpovedali, že nórske zákony trestajú previnilcov príliš mäkko. Len štvrtina si podľa prieskumu myslí, že výška trestov je primeraná. „Musíme viesť diskusiu, nesmieme však robiť unáhlené závery,“ myslí si nórsky minister. „Je dôležité, aby sa zákony neprijímali v stave paniky.“
Debata o sprísnení trestov sa zrejme dostane na program hneď v polovici augusta, keď sa parlament stretne na riadnej schôdzi. Sprísnenie trestov chce podporiť aj Strana pokroku, ktorej členom kedysi bol aj Breivik. Populistická strana, ktorá je známa svojou protiprisťahovaleckou rétorikou, sprísnenie trestov za násilné trestné činy žiadala už v minulosti.
Politologička Hanne Marthe Narudová z Osloskej univerzity však tvrdí, že nórski politici volaniu po sprísnení zo strany verejnosti nevyhoveli už viackrát v minulosti. Myslí si, že tentoraz to dopadne podobne.
Iné ako v USA
„Tieto postoje sú odrazom teroristického činu,“ komentovala Narudová výsledky prieskumu. „Nemyslím si, že by politici spontánne zmenili zákony,“ povedala. Podľa politologičky nemožno očakávať obdobu vlasteneckého zákona z USA, keďže situácia v Nórsku je iná ako v Spojených štátoch po 11. septembri. „V Nórsku to bol čin jedného človeka, ktorý je buď chorý, alebo má myseľ v bubline. Na základe toho nemôžete robiť zákony,“ povedala.
Breivikovi za jeho čin hrozí 21 rokov, ak bude súdený podľa zákona o terorizme, alebo 30 rokov, ak ho uznajú za vinného zo zločinov proti ľudskosti. Ak po uplynutí trestu sudca uzná, že je naďalej pre spoločnosť nebezpečný, môže mu trest predlžovať v päťročných intervaloch.
Vrahov advokát chce svoju obhajobu postaviť na tom, že jeho klient je psychicky chorý. Jeho snahe dostať Breivika z väzenia však experti nedávajú veľkú šancu. „Útoky boli tak dôsledne naplánované a vykonané, že dokázať, že boli dielom šialenca, bude veľmi ťažké,“ tvrdí Tarjei Rygnestad, ktorý šéfuje ústavu súdnej medicíny v Osle. Psychicky chorý človek podľa neho zvláda len jednoduché úkony a už len jazda z Osla na ostrov Utöja by pre takého vraha bola príliš komplikovaná.
Zriekla sa ho matka
Breivika ešte čaká odborné vyšetrenie dvoma psychiatrami. Až potom sa môže začať súdny proces. Odhaduje sa, že prvé pojednávanie bude na budúci rok. Vrah naň čaká vo väzbe, ktorú bude sudca predlžovať. Zatiaľ je v izolácii a prístup k nemu má len jeho advokát. Nik iný ani neprejavil záujem – vraha sa zriekla aj jeho matka.
„Nerozumie, ako to jej syn mohol spraviť,“ povedal prokurátor Pal-Fredrik Hjort Kraby. Breivikovu matku po čine vypočúvali medzi prvými. Keď sa dozvedela, čo jej syn spravil, zrútila sa a potrebovala odbornú pomoc. „Samozrejme sa necíti veľmi dobre,“ povedal prokurátor.
Vrahova 64-ročná mama sa od výsluchu domov nevrátila a skrýva sa. „Nevráti sa niekoľko mesiacov,“ povedala nórskemu denníku Verdens Gang jej kamarátka. „Nezvládla by to, byť tam, kde ju všetci poznajú. Syn jej zničil život.“
Deň smútku
Polícia sa naďalej snaží čo najpresnejšie rekonštruovať priebeh činu. Tých, čo prežili masaker na ostrove, už vyšetrovatelia požiadali, aby odovzdali na preskúmanie svoje mobilné telefóny a iné záznamové zariadenia.
Obete útoku si včera pripomenul nórsky parlament na mimoriadnom zasadnutí za účasti kráľa a korunného princa. Premiér Jens Stoltenberg vyhlásil na 21. august celoštátny deň smútku.