Dôvodom je predovšetkým zníženie rodičovského príspevku pre tých, ktorí pred nástupom na materskú dostatočne dlho pracovali.
Dávka materskej, ktorá doteraz tvorila 55 percent vymeriavacieho základu, sa síce zvýšila na 60 percent a dĺžka poberania materskej sa predĺžila o šesť týždňov, teda z 28 týždňov na 34, ide však len o symbolické prilepšenie.
Potom má rodič nárok na rodičovský príspevok, ktorý však už pre predtým poistených nebude prvé dva roky 256 eur a tretí 164,22 eura, ale celý čas na úrovni 190 eur. Práve tým je spomínaná skupina rodičov znevýhodnená.
Na to, že nová úprava uškodí sociálne najslabšej skupine pracujúcich žien, upozorňuje právnička združenia Občan, demokracia a zodpovednosť Janka Debrecéniová. Ministerstvo práce si podľa nej neurobilo dobrú analýzu, ak veľkú skupinu žien znevýhodnilo.
„Keď začneme počítať, vyzerá to asi takto: 190 eur je zhruba toľko, koľko poberá žena, ktorá má síce materské, pretože bola poistená 270 dní, ale materské sa jej vymeriava z minimálnej mzdy, ktorá je niečo vyše 300 eur. To znamená, že jej môže byť jedno, či má rodičovský príspevok alebo materské, lebo je to zhruba rovnako. Ale tým, že sa rodičovský príspevok až do druhého roku veku dieťaťa znížil z 256 na 190 eur, tak žena za ostatné mesiace, čo už nebude poberať materské – lebo to poberá len 34 týždňov – prichádza skoro o 70 eur mesačne,“ tvrdí Debrecéniová.
Aj Soňa Holíková z Únie materských centier súhlasí, že niektoré matky znížením rodičovského príspevku prichádzajú o peniaze, nový systém však považuje za spravodlivý. „Ak málo dám, málo dostanem,“ vraví.
Matky, ktoré mali mzdu okolo 300 eur a majú nízku materskú, asi okolo 190 eur, podľa nej pred nástupom na materskú dovolenku dokonca ušetrili. „Tým, že nemuseli odvádzať platby nemocenského poistenia v takej výške ako ženy, ktoré zarábajú viac,“ tvrdí. Podľa nej sa títo rodičia mali možnosť pred otehotnením dobrovoľne pripoistiť a platiť si odvody v takej výške ako ženy z vyššej príjmovej kategórie. Vďaka tomu by aj ony získali nárok na vyššiu materskú.
Debrecéniová takúto argumentáciu odmieta s tým, že pre ženu zarábajúcu minimálnu mzdu by bolo dobrovoľné pripoistenie vo výške okolo 30 eur mesačne luxusom, ktorý by si nemohla dovoliť. Navyše, žena nemusí vedieť, či otehotnie o rok, o desať rokov alebo vôbec.
Analytik Radovan Ďurana z INESS sa domnieva, že na to, aby sa dalo posúdiť, či štát novou úpravou niektoré rodiny znevýhodnil, by bolo treba poznať príjmové pomery rodín, v ktorej matka dieťa vychováva. „Dávky rodinnej politiky sú neadresné, štát nezisťuje, v akých podmienkach žije poberateľ, a teda ani nevie, či a komu dávkami skutočne pomáha, a komu znížením dávok významne znížil životný štandard,“ tvrdí.
Debrecéniová oponuje. „Štát má všetky prostriedky na to, aby informácie o poberateľoch dávok zbieral a v zmysle medzinárodného práva to aj má robiť. Ak to nerobí, lebo na to kašle, potom tie informácie nemá. Navyše má robiť všetko pre to, aby získané informácie boli aj rodovo členené, teda aby skúmal, ako sa príjmy, výdavky verejných rozpočtov, premietajú do situácie žien a mužov,“ vraví.